Ľahké slovo v ťažkej chvíli

Z času na čas mlčím. Nie preto, že by mi dochádzali slová, veď tie o Bohu a o jeho blízkosti či pomoci sú vždy poruke. Mlčím preto lebo sú chvíle, kedy slová majú moc rovnakú ako keď niekto hodí o stenu hrach... Život je často o inom, ako o „múdrych radách“ alebo o poučeniach, ktoré dávame tým druhým akoby z rýchlika. A platí to aj vtedy keď citujeme biblické verše, či katechizmus...
Čítaj ďalej o Ľahké slovo v ťažkej chvíli »

Za stieračom auta

Neviem, kto ma má tak rád, či komu na mne tak záleží, že mi občas dá za stierač auta malý lístok...
Čítaj ďalej o Za stieračom auta »

Adresa Bohovo

Ešte stále horí. Sviečka. Za deti, ktoré nie sú medzi nami, ale mohli byť.... A môžu byť, ak budeme našich maličkých milovať a oni budú vedieť, že sú milovaní.... Niečo som sa naučila, zasa – od dvojičiek.
Čítaj ďalej o Adresa Bohovo »

Nech ma dobre ochraňujú svätí

Keď som bola dieťa, bývali sme v malej dedinke. Oproti nášmu domu, na druhej strane cesty, bývala staršia teta a ujo. Mali kravu Lysanu.
Čítaj ďalej o Nech ma dobre ochraňujú svätí »

Modlitba za mamu. Pridáte sa?

Tak celkom nečakane som dnes kopla do starej krabice plnej papiera. A hoci jeho stránky boli zažltnuté, neskutočne rozjasnili môj deň... Niektoré z nich písala moja mama...
Čítaj ďalej o Modlitba za mamu. Pridáte sa? »

Pri požehnaní si radšej zapchaj uši

Občas sa to stáva. Hoci nie často, ale predsa. Tak dva krát do roka. Čo? Presne toľko krát príde na návštevu „ujo Tono“, ako ho volajú dvojičky. Nie, nie je to obyčajný ujo, babka mu hovorí pán farár a mamina s ocinom ho volajú po mene. Je to kňaz, ale dvojičkám to nevadí. Je im všetko jasné. „Ujo Tono“ je ich a nikto im ho nevezme.
Čítaj ďalej o Pri požehnaní si radšej zapchaj uši »

Nepi. Umreš!

„Ideme s tebou,“ oznamujú mi svorne dvojičky a vôbec nečakajú na môj súhlas. „Ale ja idem iba do Tesca a musím sa ponáhľať,“ bránim sa, pričom si prajem, aby som ich presvedčila, aby ostali doma. „Neboj sa. My budeme dobrí. Ani s nami ti to nebude dlho trvať. A možno bude aj nejaká tá zábava.“ Nemala som šancu. Otočila som sa a videla som, ako Domino s Dominou stoja nastúpení pri dverách a v rukách mávajú podsedákmi. Priznávam. Tomu o tej „zábave“ som tiež neverila. Mala som totiž plnú hlavu dospeláckych starostí.
Čítaj ďalej o Nepi. Umreš! »

Prinútili ma

Viem, že veci by sa mali robiť slobodne. A že nič čo je urobené z prinútenia nemá takú cenu, ako keď to človek spraví sám... s radosťou, a iba preto, že to chce.... Ako napríklad nejaký darček. Lenže niekedy musí do života vstúpiť niekto, kto vás nakopne, a PRINÚTI... Urobí to takým originálnym spôsobom, ako to vedia urobiť iba deti....
Čítaj ďalej o Prinútili ma »

Pozvanie na pokec s Jonášom, veľrybami a mojou maličkosťou

Niekoľko slov... a malý dôvod na oslavu .... nie moju, ale Toho, ktorý prehovoril k Jonášovi, čo sa ukryl do srdca každého z nás.
Čítaj ďalej o Pozvanie na pokec s Jonášom, veľrybami a mojou maličkosťou »

Načítané bez čítačky

Snívam o „čítačke.“ A teším sa, ako si z nej budem lúštiť písmená, skladať ich do slov a potom do viet. A hlavne na to, ako posolstvo toho, čo budem mať „načítané“ zapojím do všedných i nevšedných dní života.... Lenže nie je čítanie ako čítanie....
Čítaj ďalej o Načítané bez čítačky »

Zdravá Mária

Dnes som stretla staršieho muža, ktorý mi s úsmevom na tvári povedal: „Kresťania, kresťania, zle ste si to zariadili. Mali ste si svoj sviatok presunúť na nejaký pracovný deň, aspoň by som nemusel ísť do práce a mal by som dva dni voľna.“ Spozornela som. Svoj sviatok? A vari Panna Mária nepatrí aj do jeho života? Ako je to? Spomenula som si na príhodu z pred roka. Z „výletu“, na ktorý som vzala malé dieťa z „modernej rodiny“, kde si tiež myslia, že Boh je iba záležitosťou „kostolných ľudí.“
Čítaj ďalej o Zdravá Mária »

Boh Opravár

„Odhodil, neodhodil, zabudol, nezabudol, má ma rád, nemá ma rád...“ Poznáte to...Malý kvietok a deti (niekedy i tie dospelé) trhajúce jeho lupienky, aby sa presvedčili o tom, čo chcú počuť nahlas. A najviac túžia po slovách: „Má má rád...“ Ale ľúbi ma aj napriek.... ???
Čítaj ďalej o Boh Opravár »

Hádka s Bohom dovolená

Poznáme to.... Stovky nevypočutých modlitieb, akoby Boh nebral vážne ľudské slová a najlepšie predstavy... A potom sklamania, bolesť a myšlienky, ktorým sa ľahko uverí: „Keby ma naozaj Ježiš miloval, bol by urobil to a to... Keby....“ a o niekoľko dní a hodín prídeme k záveru, že Boh je tyran a ak človeka aj stvoril, nebolo to iste z lásky, lebo sa o neho nestará a berie mu to, čo má rád a o čom je presvedčený, že je to najlepšie...
Čítaj ďalej o Hádka s Bohom dovolená »

Moje ďalšie dieťa. Zoznámte sa... volá sa Jonáš...

Nuž poznáte ho... Boží nezbedník, ktorý si myslel, že je svätý a zatiaľ si žil iba "svoju svätosť..." Všetko bolo fajn... až dovtedy, kým....
Čítaj ďalej o Moje ďalšie dieťa. Zoznámte sa... volá sa Jonáš... »

Prosba o lásku

Sme ako telefóny s dvoma číslami... jedno pre verejnosť a druhé utajené... To prvé si má lásku zaslúžiť... a to druhé? často zabúda, že ju má ukrytú v sebe... v svojej hodnote.... Nuž neostáva nám nič iné iba prosiť... a žobrať... :) Pozývam vás do sveta žobrákov
Čítaj ďalej o Prosba o lásku »

Vážne smutná láska

Občas vyberám blogy zo zásuvky. Napísala som ich pred niekoľkými mesiacmi, či rokmi... Ale potom... ? Keď som ich videla na papieri, mi prešiel po chrbte mráz a niekde v srdci sa mi objavila otázka: „Neublížim, ak dám tento príbeh von? Nemajú ľudia právo, aby si čas „svojich vážne smutných lások“ zoslaných z neba, užili iba vo svojom srdci?“ Mojou odpoveďou bolo zväčša presunutie textu do zvláštneho „chlievika“ v počítači, s názvom: „Možno raz...“
Čítaj ďalej o Vážne smutná láska »

Moja nová hra. Že by aj vaša?

Dnešný deň je iný, ako tie ostatné. A to bez ohľadu na to, či niekto slávi narodeniny, alebo nie... Tento dnešný, presahuje moje "príjemné predstavy" o tom aké má byť ráno... a ako má vyzerať taký pohodový deň... Nuž nie je pohoda, ako pohoda... Ale myslím, že stojí za to, občas sa jej aj zrieknúť.
Čítaj ďalej o Moja nová hra. Že by aj vaša? »

Modlitba za brata

Sedím v čakárni u lekára. Šermujem s mobilom a lúštim, čo mi Boh cez „židovské básničky“, alebo žalmy, chce povedať na dnešný deň. No ich slová sa odrážajú od môjho srdca i uší. Akoby som bola hluchá a nemá....
Čítaj ďalej o Modlitba za brata »

Svätá krádež

Vchádzam do paneláku. Nemám v obľube využívať výťahové služby a tak sa vydám smerom ku schodom. Nesiem Eucharistiu a myslím na to, a že aj Boh má radosť, keď môže prísť do srdca a vstúpiť do života chorej ženy. Starej mamy, ktorá je pokladom pre svoje vnúčatá... Už ich poznáte.... Občas sa mi zamiešajú do blogových príbehov... A aj dnes chcem o nich písať... A možno ani nie o nich, ale aj o tých, ktorí do ich dní vkladajú vzácne hodnoty „nevšednosti“.
Čítaj ďalej o Svätá krádež »

Boh KAZISTEN

Leto, aspoň u mňa je spojené s maľovaním izieb, teda niektorých. Tento rok som to nechala na odborníka a zavolala si na pomoc známeho. Nuž kým ja by som omietla pavučiny a začala veselo miešať farby, on urobil opak...
Čítaj ďalej o Boh KAZISTEN »

M - učeníci otázky

Jeden problém – desať otázok – a sto návrhov na to, ako, kde a kedy ho vyriešiť...Len ktorý návrh je ten správny? A čo sa za ním skrýva? Vzdanie sa zodpovednosti alebo úprimná snaha pomôcť? Dnes sa na to pýta Ježiš svojich učeníkov, ktorých postavil pred zdanlivo neriešiteľný problém. A sú tak bezradní, že sa v jednej chvíli stávajú „otázkovými mučeníkmi.“
Čítaj ďalej o M - učeníci otázky »

Zaľúbený kňaz

Včera v noci mi prišiel email. Od môjho známeho. Kňaza, pôsobiaceho v zahraničí. S jedným jednoduchým oznamom: „Zaľúbil som sa...“ Áno, čítate dobre. A možno skôr, ako by ste pokračovali v čítaní, tak ste ho už stihli odsúdiť. Pomyslieť si: „Do kelu, ďalší, ktorý zlyhal. A ešte je tu niekto, kto o ňom bude aj písať...“ Nuž moji milí, skôr, než začneme niekoho odsudzovať, skúsme prejsť v jeho topánkach zopár kilometrov, pretože nie každé „zaľúbenie“ je „škodlivými zaľúbením“ a nie každé „zlyhanie“ je „zlyhaním vedúcim k záhube...“ Ako to myslím....? Nuž vráťme sa spolu k emailu....
Čítaj ďalej o Zaľúbený kňaz »

Cudzí

Sobota popoludní a konečne po dlhom čase stretnutie s deckami, ktoré mi sem tam otvoria oči. Dvojičky. Domino a Domina si vykračujú s babkou po ulici a drankajú, že by chceli ísť k nám. Aspoň na chvíľu. A súhlasia aj s tým, že spolu pôjdeme na omšu... A tak sa stalo....
Čítaj ďalej o Cudzí »

Také útle žieňa - mamina

Rázny rez. Áno, tak sa v živote stáva. Hoci sa naň človek pripravuje a hovorí si, že snáď to bude lepšie... A aj iní ho „tešia“, že tam na „druhej strane“ to bude pre jeho milovaných fajn.... nemožno sa naň pripraviť. Až keď Boh prestrihne pupočnú šnúru tohto sveta, aby sa človek mohol narodiť pre nebo. Lenže brána medzi životom a smrťou ostáva stále bolestne – nádejovo zamknutá.
Čítaj ďalej o Také útle žieňa - mamina »

Barabášovo slovo pre teba

List od Barka...
Čítaj ďalej o Barabášovo slovo pre teba »
Ukazujem 176 - 200 z 271 výsledkov.
Položiek na stránku 25
z 11