Marcela Bagínová

Túto otázku mi pred niekoľkými dňami položil môj známy zo zahraničia. A tak som začala pátrať, pýtajúc sa či sme naozaj až takí „zlí“, alebo nám chýba odvaha bojovať o svätosť. O tú svoju, či o svätosť blížnych. Je naozaj opovážlivé tvrdiť, že ľudia, ktorí odišli na druhý svet a boli našim vzorom, sú svätí? Ako to vlastne je?
Čítať viac »

„Nič nekupuj. Prosím ťa naozaj nič.“ Opakuje mi to už týždeň. Darmo jej vysvetľujem, že má sviatok a že sa to patrí. Darmo jej vravím, že ak by niekto chcel kúpiť darček mne, tak by som sa potešila... a nefrflala by som. No ona si hudie svoje. „Nič nekupuj. Prosím ťa naozaj nič.“
Čítať viac »

"Stop!" povie Boh a ukončí jedno dejstvo života. Nastaví kameru hore. A nechá divákov na zemi, aby si domysleli, čo mal v pláne.
Tá stopka je znamením, že aj ľudia sa musia raz rozlúčiť... ale iba preto, aby sa znova stretli. Aby "polovička" neostala bez tej druhej.
A ešte niečo... ale to len tak,... mi letí teraz mysľou...
Čítať viac »

Z poslednej kostolnej lavice možno vidieť všeličo. Nie síce to, čo sa deje pri oltári, ale to čo sa deje pri vchodových dverách...
A niekedy sa tam stávajú veľké veci. Múdre. Pokorné. Otvárajúce oči. Také, o ktorých tí vpredu ani netušia...
Čítať viac »

Je ráno. Otváram oči. Prvé čo mi preblesne mysľou je, že Boh mi daroval milosť, aby som sa prebudila do jedného z naj-slávnostnejších dní. Nie že by ostatné boli iba také „obyčajné,“ ale tento je pre mňa priam prvo – májový a prvomájovo anjelsky.
Čítať viac »

Ach tie deti... Dnes som si spomenula na dve z nich. Na trojročného Števka a na jeho o rok staršiu sestričku Denisu. Dali mi lekciu do života. Hoci nepoznajú evanjelium, pripomenuli mi to Ježišovo: „Čo človek zaseje, to bude aj žať...“
Pozývam vás na koberec,
do ich detskej izby.
Čítať viac »

Nie je človek ako človek a nie je slovo ako slovo. Rovnako ako nie je sľub ako sľub... a uši ako uši a tak ďalej...

Asi by som na svete nenašla dvoch ľudí, ktorí by si pri vyslovení jedného slova – predstavili presne to isté.
Nemôžu.
Nejde to.
Boh nás stvoril ako originály a prostredie, do ktorého nás zasadil, aby sme rástli v nás tiež urobilo svoje...
No Boh sa nemýli. A napriek našim „abnormáliam“ a „prízemným treskom“ nás stále obdarúva...
Čítať viac »

Spomínam si na kameramanov, ktorých som pred nedávnom stretla. Statní chlapi sa zapotili....
„Ešte to nie je ono!“ Kričí na nich režisér. „Ešte raz! Klapka 5 a ideme...“
Všetko odznova... „Hej ty, musíš dať najavo čo prežívaš vo svojom vnútri,“ motivuje hercov... „Inak to bude o ničom...“
„Kamera nikdy nepovie to, čo sa v skutočnosti odohráva,“ hundre statný muž... A má pravdu...

Možno práve preto Ježiš nevymyslel už za svojho života kamery, aj keď my sme si zvykli sa pozerať na jeho slovo práve cez ich objektív...
Všimli ste si, že každá kamera je slepá? A pohľad cez ňu nám zakrýva posolstvo...? Možno aj to, ktoré sme dnes mohli objaviť v evanjeliu na omši. Skúsim doňho trocha kopnúť.
Čítať viac »

Sedím v čakárni u lekára. Občas niekto príde alebo odíde. No prichádzajúcich je akosi viac. Vždy to tak býva.... Veď choroba si nevyberá, alebo áno?
Čítať viac »

Pred niekoľkými dňami som na trhoch stretla starčeka. „Počkajte,“ zavolal a ja som sa vrátila k jeho stánku. A mala som veru prečo....
Čítať viac »

Omša je v plnom prúde. Z reproduktorov sa ozýva pašiový príbeh. Snaží sa vtlačiť do uší i do sŕdc. Všetci sa tvária ako vďační poslucháči. Iba Emma nie. Má už päť, ale.... kostolný spev volá stále „vŕzganicou.
Čítať viac »

Robím poriadok v starej skrini. Čo handra, to spomienka. Čo dotyk to pocit.
Až naďabím na niečo pestré – malé, dnes by som sa do toho už len ťažko vpratala, no o to je to vzácnejšie. Šašovské šaty.
Práve o ne som statočne bojovala každý rok, keď ma moji rodičia presviedčali, že by som mohla byť na karnevale napríklad princezná, alebo červená čiapočka...
Nevzdala som sa.
Chcela som byť šašo a hotovo.
Čítať viac »

Občas ho zahliadnem. Žije tu už pekných pár rokov. Ale teraz je viditeľný akosi viac. Možno kvôli jeho brade, ktorá zo dňa na deň priberá na objeme. A nedajú sa v nej nevidieť ľahko pristávajúce vločky snehu.
Je to muž, ktorý počas posledných mesiacov vzal na seba na status človeka s domom ale bez domova.
Čítať viac »

tento príbeh som dostala v emailovej pošte....
Priznávam oslovil ma...
A znova učesal moje predstavy ))
Tak sa s ním delím aj s vami
a PS: Nebojme sa dávať...
Čítať viac »

Začal pôst. A ja som si ho chcela učesať po svojom. Tak ako každý rok...
No moje plány sa zmenili na nepoznanie.
Možno preto, aby som nezabudla, že moje cesty nie sú Božie a Božie zasa nie sú moje... A keďže Pán je Pán, učeše môj život tak ako chce On.
A nie tak ako si myslím, že ja, že by to bolo „in“.
Som však presvedčená, že tento jeho účes mi prinesie nové svetlo.... a už vidím jeho prvé lúče.
Čítať viac »

Popoludní sa ku mne priplichtilo malé dievčatko. Nestretávame sa často. Jej rodičia majú o jej živote svoje predstavy.
A ja svoje....myslím si, že dieťa by malo mať detstvo a nie na hlave viac krúžkov, ako je kruhov na olympijskom znaku
A že namiesto náučných encyklopédii, by občas mohlo dostať aj bábiku...
Ale na tom nezáleží... Aspoň nie teraz.
V rámci udržania akých takých vzťahov malá princezná vpochodovala na náš dvor.
Čítať viac »

Vrátila som sa z ciest. Z tých zľadovatených, mokrých, i polosuchých....
Unavená a predsa akási nesvoja. Od rána sa mi v mysli vynáral dnešný dátum...
Lovila som v pamäti nejaký záchytný bod, ale nenašla som ho.
Nenašla som ani nikoho, kto by v dnešný deň mal narodeniny, či meniny.
A dokonca ani to, že dnešný deň je vyhlásený ako deň bez mobilu, internetu či počítača mi vôbec netrhalo žily... Bolo to niečo iné.... Lenže čo?
Čítať viac »

Občas padajú blesky aj keď nehrmí a neprší. Objaví sa nečakaný zásah a veta, slovo, či príbeh, nad ktorým človečie mláďa rozmýšľalo možno aj sto dní dostane nový obraz...
Niekedy zasa nerozmýšľa a presviedča samé seba, že už „rozumie.“
Neviem, či teraz píšem o niekom inom, ale o sebe píšem isto iste. A práve vo chvíľach, keď som si „istá“ svojou múdrosťou – objaví sa niekto a vyvedie ma z omylu.
Alebo sa to stáva aj vám?
Čítať viac »

Je ráno. Sedím v kostolnej lavici a snažím sa seriózne vážne rozlepiť oči.
Vedľa mňa sa usadila mamička s dvoma malými deťmi.
A ja som sa zmohla na jedinú myšlienku: „Reku, chúďatká moje, to ste museli tak zavčasu stávať?“
Nuž museli, inak by som sa nikdy nedozvedela, že........
Ale nechajme sa prekvapiť....
Čítať viac »

Pribehla ku mne a podala mi lízanku. „Ďakujem, za všetko čo ste ma naučili na náboženstve.“ Vyrazila zo seba na jeden dych, nakrátko ostrihaná prváčka v okuliaroch...
Čítať viac »

Poznáte tajomstvá okna? Vždy keď sa doň pozriete, môžete si všimnúť niečo nové. Niečo čo sa zmenilo, alebo nezmenilo... Sú zmeny, ktoré vidíme, ale aj tie o ktorých hovoríme, že ich akosi iba „cítime.“
Čítať viac »

A je to tu. Svadba.
Tá v Káne. Pozvali na ňu Ježišových učeníkov, Máriu, Ježiša, starejšieho, priateľov...
A nechýbali tam mladomanželia a sluhovia...
Poznáte ten príbeh? Že ste ho dnes počuli na omši? A že pán farár o ňom hovoril?
Nuž chápem... Ale dovoľte mi, chcem niečo o ňom povedať aj ja. Totiž patrím medzi nich... bláznov z Kány.
Čítať viac »

Zvoní telefón.
Kámoška. Požehnaná žena, veď vo svojom lone nosí plod, rovnako ako Mária.
V manželstve žije osem rokov a prvý krát čaká dieťa. Už sa to blíži, je v 4. tom mesiaci
V stredu sme sa stretli. A vďaka nej sa mi zaspávalo ako v perinke. Nakazila ma svojim optimizmom a radosťou...
Čítať viac »

Sedím a píšem...
Dnes večer mená.... mená ľudí, ktorí akýmkoľvek spôsobom vstúpili do môjho života... Zanechali stopu.
Možno iba v slove, v pohľade, v modlitbe...
A ja viem....
Čítať viac »

Povráva sa, že Boh si z času na čas vezme na koberec aj anjelov. Najmä tých strážnych.
Nie preto, aby ich karhal, ale preto, aby ich počúval a dozvedel sa, čo ich trápi.... Lebo anjeli to v žiadnom prípade nemajú s ľuďmi ľahké. Musia nosiť v sebe celú hĺbku ich zaľúbených, znechutených i doráňaných sŕdc.
Čítať viac »

Musím písať... Poznáte to, keď vás niečo prepadne... Alebo niekto?
Nie, nejde o vraždu, skôr o záblesk svetla – záblesk chvíle, ktorú si treba zapamätať, pretože raz sa pominie... ale teraz je tu.
A chcem si ju vychutnať spolu s vami...
Čítať viac »

A je to tu... posledný deň roka plný prianí...
To my ľudia sme ho tak rozdelili... a dali sme mu mierku číslo 365
A Boh?
Myslím, že sa usmieva a túži..
Keby sa vedel modliť ako naše babičky, tak poprosí sám seba aby sa nám nič nestalo, keď budeme o pol noci vítať nový čas streľbou ohňostrojov a petárd.... (ale to už žartujem). Nejde mu o ohňostroje... ale o nás... A tak vám spolu s Ním prajem... asi toto
Čítať viac »

Ráno sa som sa prebudila akoby v inej koži. Kruhy pod očami, ťažoba v žalúdku a za svet sa mi nechcelo vykročiť do nového dňa. Kukla som na obrázok Panny Márie, zarámovaný v drevenom srdiečku, poprosila som o novú silu a vyliezla z postele.
Čítať viac »

Myslíte si, že Boh vás miluje, pretože sa modlite? Alebo preto, že dáte viac do zvončeka ako ostatní? Alebo preto, že nosíte habit či reverendu? Aj vy patríte medzi tých, ktorí prichádzajú za kňazmi a rehoľnými sestrami a hovoríte im: "Pomodli sa, tebe to ide lepšie. Skôr ťa ten Pán Boh vypočuje.... ?" Ja si to vôbec nemyslím... pretože ak mu o niečo ide, tak potom sa to volá: ľudská závislosť na Láskavom Bohu... a tá je meraná rovnako pre každého... Aby sme sa dostali do jeho meracieho systému, snáď nám pomôže aj táto modlitbová báseň
Čítať viac »

Dnes je po sviatkoch prvý pracovný deň.
Obchodníci sa vrátili do obchodov a deti, najmä tie dospelé, odišli od svojich rodičov. Zavolala ich práca a povinnosti.
Čítať viac »