blog - slovensky

« Späť

O pokore

O pokore

ponúkam rozhovor dvoch ľudí - nazvime ich brat a sestra - o tom, čo všetci tak veľmi potrebujeme - o pokore. hoci je krátený, myslím, že je obohacujúci. napriek tomu, že mi chvíľku trvalo, kým sa obaja zhodli na tom, čo z toho je publikovateľné :)

 

Sestra:už som tu :)

Brat:dobrý večer :)

Sestra:počuj, keď som si tak šoférovala, tak som si na teba zasa vymyslela otázku.

Brat: :) tuším ti to nerobí dobre.

Sestra: ale nie. práveže ma to posúva ďalej - debaty s tebou. ani si nevieš predstaviť ako a kam.

ale prosím, tuto vetu nekomentuj :)

Brat: nekomentujem, som žhavý čítať otázku :)

Sestra: čiže k tej otázke: pokora. viem, že sme sa už párkrát rozprávali na tuto tému.

ako sa môže človek stať pokorným?

čo mam alebo nemám pre to urobiť, aby som sa takou stala?

Brat: poznám jedného Pokorného, voľakedy to bol náčelník slov. skautingu, ale on má výhodu – narodil sa s takým priezviskom... a ako sa stať pokorným nám, čo také šťastie nemáme...

Sestra: takže vydať sa zaňho by bolo jedno z riešení. máš aj iné?

Brat: vidíš, toto mi ako chlapovi nenapadlo :)

ale veď aj ty si nevestou Pokorného :)

Sestra: len som si asi nevzala jeho meno sa mi zdá.

Brat: myslím, že hej. poznám ťa ako pravdivú a úprimnú. toť základ pokory.

Sestra: och! tužím byť pokornou.

no buď tomu slovu a jeho významu ešte stále nerozumiem, alebo neviem...

keď tomu nerozumiem, ťažko sa na tom pracuje aby som sa takou stávala.

Brat: ako sa povie po anglicky?

Sestra:humility by to mohlo byť.

 Brat: veľmi dobre

po latinsky?

Sestra: sa mi zdá že tiež tak nejako podobne.

 Brat: humilitas.

 Sestra: však ja môžem pohľadať v slovníkoch koľkých len chceš, že jak sa to povie v cudzích rečiach.

Brat: tak teraz zapoj fantáziu. z čoho asi má základ to slovo?

Sestra: humus.

Brat: a teda?

Sestra: niečo so zemou?

 Brat: presne.

zem.

h´adama.

takže...?

Sestra: neviem kam ma teraz smeruješ.

Brat: to je jedno. kam ta to ťahá?

je to o tebe.

Sestra: (a už vôbec neviem, či máš na také debaty čas, som sa ta zabudla opýtať- prepáč. Máš čas?)

Brat: (pre teba aj spod zeme vyhrabem)

Sestra: joooj!

xixi

ma tu rozosmievaš!

celkom nahlas

Brat: tak je to dobre.

Sestra: vrátim sa – kam ma to ťahalo? neviem prečo, ale do raja. ešte pred hriechom. kým Adam dostal Evu :)

Brat: fuu.. až mi prešiel mráz po chrbte.

úžasné.

ďalšia q: aký bol vzťah Boha k človeku? v tom raji, pred hriechom... a človeka k Bohu?

Sestra: dokonalý.

priezračný.

chutný (asi som hladná, keď mi také napadá :) ) – delicious!

Brat: dobre. to je vzťah samotný. a postoj jedného k druhému?

 Sestra: myslím, že obaja do vzťahu dali to najlepšie.

lebo „to najhoršie“ ešte nebolo Adamovi k dispozícii :)

Brat: múdro.

a čím sa to pokazilo?

Sestra: cherchez la femme.

Brat: ale nie.

Sestra: jaaj.

som čakala čo napíšeš :)

Brat: :)

Sestra: jasne, že žena za nič nemôže :)

 Brat: však ma nechaj byt chvíľku vážnym :)

(aj keď... niečo na tom pravdy bude :) )

takže: čím sa to pokazilo?

Sestra: dobre, teraz už si asi úplné vážny Jidem sa hrať s tou fantáziou ďalej.

napríklad keď si Adam myslel, že si pomôže, keď bude pred Bohom niečo skrývať (a že sa mu skrývať veci pred Bohom podarí).

Brat: nie. ešte predtým.

Sestra: počkaj, počkaj... ešte píšem.

a že skryje aj svoj hriech.

Brat: blížiš sa.

Sestra: aj svoju zvedavosť „čo by bolo keby...“

a svoju nespokojnosť s tým, čo od Boha má.

Brat: skús ostať pri hriechu.

Sestra: no vidíš, tak predsa ma chceš niekde dostať :)

Brat: (dozvedel som sa, že nespokojnosť a nenásytnosť je typicky ženská vlastnosť, ale to sem teraz nepatri)

Sestra: (dobreeeee)

Brat: dobre. takže Adam sa chcel skrývať.

tak?

Sestra: hmm.

Brat: ideš.

Sestra: asi ti teraz radšej popíšem ako sa cítim: to už budú tvoje myšlienky, nie moje...

Brat: dobre.

Sestra: tak ak súhlasíš, tak mi to už dotiahni do konca, lebo už som sa začala trošku trápiť s tým, že čo asi čakáš, že napíšem a keď zasa napíšem niečo iné, tak sa zasa na chvíľu zbytočne stratíme...

Brat: nie. ja som fakt nečakal...

Sestra: asi tu myšlienku radšej dotiahni ty...

Brat: a keď si zabila že raj, tak som fakt mal mráz na chrbte.

a vlastne si mi vysvetlila, o čom to cele je... pred hriechom bol vzťah Boh - človek dokonalý.

človek zhrešil, lebo sa nechal oklamať pýchou - opakom pokory a matkou každého hriechu. preto teraz musí pamätať na to, že je prach a do prachu sa vráti...

aby sa takto stále nanovo učil odmietať pýchu a voliť si pokoru. voliť si „humilitas“... aby sa vzťah s Bohom očisťoval.

byt pokorný by podľa tohto mohlo znamenať usilovať sa mat s Bohom taký vzťah, ako mal Adam pred hriechom.

no a ako na to...? to máš v zajtrajšom evanjeliu :) (evanjelium XXXI. nedele „cez rok“ B – Mk 12,28-34; pozn. red.)

SestraVĎAKA

Brat: vďačne.

Sestra: a za tie zimomriavky sa ospravedlňujem - nebolo to úmyselne :)

Brat: ale bolo to krásne. som spokojný :)

Sestra: dobre, buď spokojný Ja nech ti to vydrží.

plodné ticho...

Brat: prepáč, som nereagoval, brácho volal Ja mal pri sebe jedného mladíka, ktorý zabil a rozplakal ma - od smiechu.

budem musieť končiť.

Sestra: dobre.

dávaj na seba pozor.

Brat: opatruj sa.

Sestra: dobrú noc.

+

Brat: vďaka

žehnám ta+

brú

text bol autorizovaný Sestrou a Bratom :)

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Tvoje "katechézy" mám veľmi rada. Sú také živé a "gruntovné". emoticon
BTW: O pokore som niekde čítala že je veľmi plachá. Keď sa o ňu usilujeme, alebo ked chceme nakuknúť, či už sme (trochu) pokorní zvykne utiecť a na jej miesto sa maskuje pýcha. Ale vďačnosť je cesta, ktorá nás k nej privedie.

Presne sa tam odvolávali na prvý hriech. Tak ako začala "sestra" - prví ľudia boli nespokojní s tým, čo od Boha dostali, nestačilo im to, nechali sa oklamať, aby chceli viac - a dostali... následky hriechu. Povedali Bohu "nie".
A tak opačným postojom - vďačnosťou za všetko - úplne za všetko, čo od Boha dostávame - akokoľvek je to nepríjemné, alebo by sme chceli aby to bolo inak - tak vďačnosťou hovoríme Bohu "Áno". Naopak, ako prví ľudia keď zhrešili. A vtedy sa stávame pokornými. emoticon
Odoslané 11.11.2012 22:59.
Byť tichí a pokorní srdcom... Tak mi povedal jeden nasledovník svätého Františka, že František bol vďačný tým, ktorí doňho kopali. Ale že nám ostatným ešte potrvá "zo dva týždne", kým dospejeme do takého štádia.
Odoslané 12.11.2012 6:05.
vďaka.
tajomstvo prvého hriechu a hriechu vôbec ma uchvacuje a desí zároveň. keď Boh dal človeku v raji všetko dobré, no na ktorého čerta chcel poznať ešte aj zlo, keď siahol po ovocí stromu poznania? musí v tom byť zamontované celé peklo, keď človek začne byť nespokojný s tým, čo dostáva od Boha a začne hľadať uspokojenie inde... a ako ľahko sa necháme oklamať...
pokora je pravdivá - tú diabol neoklame. preto na ňu útočí ako na prvú. kde niet pokory, niet čnosti. a kde niet čnosti, množí sa hriech. ale to sa už dostávam k tomu, že "kde sa rozmnožil hriech, tam s ešte väčšmi rozhojnila milosť" (Rim 5,20) a to je už iná téma - dostatočne široká a samostatná emoticon
Odoslané 12.11.2012 8:57 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Mnohí si pod pojmom pokora predstavia človeka, ktorý kľačí na kolenách a v prachu zeme činí pokánie. Ale to nie je pokora – to je poníženosť alebo slepá či otrocká viera v niečo alebo v niekoho.
Skutočná pokora hovorí: Pane, konal som podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ak som chybil, ukáž mi prosím kde, aby som sa podobného konania v budúcnosti vyvaroval. Tým svoju vinu nechcem zľahčovať, ale chcem ju vidieť a poznať.“
Je veľmi ťažké spoznať pokoru, lebo dnes sa ľahko mýli s poníženosťou. A je ešte ťažšie rozoznať hrdosť od pýchy, namyslenosti a sebaľúbosti. Myslím, že ak niekto vyžaduje bez vecného vysvetľovania pokoru od iných, sám skutočnú pokoru nepozná.Pokora, ak je skutočná, je prinajmenšom práve tak znakom vnútornej sily ako odvaha. Veľa ľudí túto odvahu nemá… a zbabelo chodí s pyšným nosom po svete. Ja, ja, ja a ešte ja…
Ako sa stať pokorným? Otvor sa… Prijmi svoje obmedzenia, svoju úbohosť, ale prijmi s vďakou aj svoje dary, schopnosti. Čo si dostal, dávaj ďalej, nenechávaj si to pre seba. Až keď budeš pokorný, môžeš skutočne dávať a prijímať. A všetky dobré skutky rob ticho, nenápadne, nie preto, aby ťa obdivovali, ale z lásky. Vtedy budú mať úžasnú hodnotu. Pokora ti umožní rásť v láske...
Odoslané 12.11.2012 20:14.
Pokora je matkou čistoty. / ako písal jeden kňaz/
Čistota je magnet, ktorý priťahuje všetko dobré aj Božiu milosť. Ale vždy je prvoradá láska. Čnosti ako celok nám pripomínajú kalich, z kt. sa môže človek napiť. No aj ten najkrajší kalich bez náplne / lásky/ je zbytočný . Láska je náplňou nášho života. A kde je pokora? Pokora je to dno nádoby, ten základ, tá základná ingrediencia v kalichu čností. Čím hlbšie je na dno k pokore, tým viac lásky sa do kalich zmestí, tým viac lásky z neho môžeme čerpať a rozdávať. Ak dno prederavíš láska vytečie. Ak zničíš pokoru tá pravá, tá čistá láska vytečie a život nemá zmysel.
a ešte: jednoduchý spôsob ako môžeme vo svojom živote živiť pokoru.
" Ak zhŕňaš k sebe, živíš pýchu, ale ak tlačíš od seba, živíš pokoru"

viac na :http://tajomstva.org/spiritualita-a-nabozenstva-osobnosti/pycha-a-pokora/
Odoslané 12.11.2012 20:10.
vďaka vam - obom. aj tebe, majka, aj tebe, žanet. pekne ste to emoticon
Odoslané 12.11.2012 20:17 ako reakcia na žaneta Krížková.