« Späť

Večer s otcom Caffarelom - 18.4.2019

Večer s otcom Caffarelom - 18.4.2019

OVOCIE MILOSRDENSTVA

 

V našich ekipách nemôžu byť obmedzenia vo vzájomnej láske. Keď si jednotlivé manželské páry navzájom preukazujú lásku a pomoc, ich srdcia sa postupne rozvíjajú a ich láska z kroka na krok vychádza z blízkeho kruhu susedov na celé okolie a dokonca až po končiny zeme.

Vzrast Cirkvi je dôležitá vec. Kristus je vo dne v noci naozaj prítomný v Najsvätejšej Sviatosti. O nič menej dôležité pre Kristovu Cirkev sú „spoločenstvá milosrdenstva“. Je to ďalší spôsob ako ľuďom priblížiť Krista. „Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva“ – spievame v liturgii Zeleného štvrtka. Máme Kristov prísľub: „kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som medzi nimi“ (Mt 18,20). Kde je prítomný Kristus, tam je prítomná aj Cirkev. Kdekoľvek sa kresťania milujú navzájom, tam je Cirkev – samozrejme pod podmienkou, že to malé spoločenstvo chce byť súčasťou Cirkvi a v jej službe.

Sila spoločne zhromaždených kresťanov je neobvyklá. „A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18,19).

Vzájomná láska obzvlášť prináša ovocie. Všade začína zanikať zlo a rozkvitá púšť. Môj známy kňaz z predmestia mi raz povedal: „Keď majú ulice mojej farnosti odpudivú atmosféru, pozývam niekoľko kresťanských rodín, aby prišli a usídlili sa (bolo to pred vojnou) a vydávali svedectvo svojej lásky iným. Po šiestich mesiacoch, ľudia v mojej farnosti žili v inej atmosfére“.

Skupina ľudí, ktorá sa stará o druhých je darom od Boha pre ľudstvo. Najdôležitejšie v tej službe je, že odhaľuje blízku prítomnosť Boha: jeho prítomnosť v troch osobách.

Nič nie je presvedčivejším svedectvom o Bohu než kresťania, ktorí sú jedno, tak ako Otec a Syn sú jedno. Nič viac nevzdáva Bohu chválu, než kresťania, ktorí sú zjednotení. Je to veľké dielo Božej lásky. Boh sa z nich teší a vidí v nich obraz svojej jednoty v Trojici. „Nebesia hlásajú slávu Boha“ (Ž 19,1) a naša láska k blížnym ohlasuje nekonečnú lásku Boha.

Dovoľte teda, aby našim neustálym cieľom bolo, aby naše ekipy prinášali ovocie milosrdenstva.

 

O. Henri Caffarel – List END č.62 (Írsko)