Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

"Jozef urobil, ako mu prikázal Pánov anjel" / 20. 3. 2017/ Svätý Jozef sa však najmä svojím konaním vo vzťahu k Ježišovi a k jeho matke stáva pre toho, kto číta Matúšovo evanjelium, vzorom veriaceho človeka. Jeho postup v prijatí matky s dieťaťom je návodom, ako sa môže každý človek stať súčasťou Ježišovho príbehu a tak vstúpiť do Božích dejín spásy. Treba konať ako to robil sv. Jozef: treba prijať Božieho Syna a jeho matku a tým sa stávame Božími synmi a dcérami.

Viac krát v tomto čase som čítal o "kríze otcovstva", teda realizácie toho najdôležitejšieho povolania v živote muža. Veľa sa o úlohách otca v rodine a spoločnosti píše či hovorí, a predsa konštatujeme, že v konkrétnom živote to kdesi viazne. Aj keď v mojom okolí môžem konštatovať, že existuje mnoho super príkladov, ktoré toto konštatovanie čiastočne vyvracajú. V čom spočíva realizácia tohto povolania. Trochu nám to môže ozrejmiť dnešný sviatok sv. Jozefa, ženícha Márie a pestúna Ježiša, a prinášajúce evanjelium. On nás učí životu dôvery v Otca, aj keď nie všetko ide podľa predstavy o ideálnom živote. Prijíma Božiu výzvu a tak sa stáva ochrancom Božieho tajomstva spásy a zároveň uskutočňovateľ Božích skutkov. Cez koľko nepríjemných momentov musel prejsť: Boh mu ukradne dievča; pripraví mu cestu námahy a úskalia; musí opustiť pokojný život stolára; neustále a nanovo uchopiť tajomstvo dieťaťa, o ktoré sa má starať; byť po boku milovanej ženy, ktorá je unesená Božím pôsobením... Skúsme si položiť otázku: Nie je práve toto pravá realizácia tohto vzácneho povolania "byť otcom". Teda byť strážcom Božieho tajomstva spásy vo svojej rodine a zároveň byť prvým realizátorom a nástrojom Božích skutkov? Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie