Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

BL. BLANDÍNA MERTENOVÁ /18. 5. 2017/ rehoľníčka (1883 - 1918)

BL. BLANDÍNA MERTENOVÁ rehoľníčka Bl. Blandína MertenováBl. Blandína Mertenová bola rehoľníčkou Rádu sv. Uršule (skratka OSU). Pochádzala z obce Düppenweiler v trevírskej diecéze v západnom Nemecku, kde sa narodila 10. júla 1883. Bola deviata z desiatich detí. Krstným menom sa nazývala Mária Magdaléna. Do základnej školy chodila v rodnej obci. Potom prešla na učiteľský ústav v Marienau Vallendare, kde študovala v rokoch 1899-1902. Ďalších šesť rokov pôsobila ako učiteľka. Obdivovali jej usilovnosť a nábožnosť, ku ktorej viedla aj svojich žiakov. Učiteľka Mertenová túžila po väčšej kresťanskej dokonalosti. Chcela ju uskutočniť v rámci svojho povolania učiteľky. Preto ako 25-ročná vstúpila 22. apríla 1908 do uršulínskej rehole v mestečku Calvarienberg-Ahrweiler. Prijala rehoľné meno Blandína od Ježišovho Najsvätejšieho Srdca. Rozhodla sa, že bude Pánovou "hrdinskou snúbenicou". Dňa 3. novembra 1910 zložila časné rehoľné sľuby. Predstavení jej pridelili úlohu vyučovať na strednej dievčenskej škole. Netrvalo však dlho a u mladej rehoľníčky sa začali prejavovať zdravotné ťažkosti, ktoré napokon viedli k nepochybnému zisteniu: Sestra Blandína ochorela na pľúcnu tuberkulózu. Preložili ju do mesta Trevíru, kde bola iba zastupujúcou učiteľkou a dozorkyňou chovaniek. Okrem toho vykonávala rozličné podradnejšie práce. Dňa 4. novembra 1913 zložila večné sľuby. Neskôr sa priznala: "V ten deň som sa celkom zasvätila Božskému Spasiteľovi a som istá, že prijal túto obetu". Odvtedy so slobodným srdcom, živou vierou a radostnou nádejou plnila Božiu vôľu i vôľu predstavených. Napísala: "Chcem každodenne obnoviť svoje obetovanie a nikdy nechcem plniť svoju vlastnú vôľu... Chcem sa denne prehĺbiť, spojiť a rozplynúť v priepasti Božej lásky.." Osobitne si uctievala Ježišovo Božské Srdce, z ktorého čerpala silu k ustavičnému pokroku. Vravela: "Ježišovo Srdce je zrkadlom nábožných duší, do ktorého sa môžu každodenne pozerať a porovnávať, či sú mu podobné alebo nie". Veľmi verne a dôsledne zachovávala rehoľné pravidlá a sľuby. Chcela byť služobnicou všetkých, tak sestier ako aj chovaniek. V modlitbách a obetách pamätala aj na hriešnikov a neveriacich, aby mali všetci účasť na ovocí vykúpenia. V r. 1916 bolo badať, že jej choroba sa zreteľne zhoršila. To ju však nepozbavilo jej úsmevu a vnútorného pokoja. Bola vďačná Božej prozreteľnosti za utrpenie. Vravela: "Bolesť nás odcudzí hmotným a svetským veciam, pozdvihne a upevní dušu a je najlepšou školou lásky. Okrem toho nás vedie ku Kristovi a spája nás s ním. Aká sladká je smrť, keď sme na zemi milovali iba toho, kto bude naším sudcom." Sr. Blandína Mertenová zomrela s menom Ježiš na ústach 18. mája 1918. Pochovali ju na cintoríne sv. Pavlína v Trevíre. Dňa 1. novembra 1987 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie