Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. IVO HÉLORY Z KERMARTINU /19. 5. 2017/ advokát (1235 - 1303)

SV. IVO HÉLORY Z KERMARTINU advokát Sv. Ivo (franc. Yves) Hélory je už po stáročia populárny svätý v Bretonsku, na západnom francúzskom pobreží. Pochádzal zo stredne zámožnej šrachtickej rodiny. Narodil sa 17. okt. 1235 v kaštieli Le Minihy pri mestečku Tréguier, ktoré bolo vtedy aj sídlom biskupa. Od matky získal dobrú náboženskú výchovu. Keď mal 14 rokov, šiel aj so svojím učiteľom do Paríža, kde študoval 10 rokov filozofiu a teológiu. Odtiaľ prešiel do Orleánu, kde študoval právo. Na obidvoch miestach vynikal bezúhonnosťou života, usilovnosťou v učení a láskavosťou voči iným. Ako 27-ročný sa stal oficiálom (azda notárom a sudcom) archidiakona v meste Rennes. Keď sa o tom dozvedel jeho biskup, zavolal ho, zveril mu taký istý úrad a vysvätil ho za kňaza. Ivo prijal vysviacku iba na biskupov nátlak, lebo sa necítil byť hodný za kňaza. Ako rozhodca v právnych veciach sa stal útočiskom chudobných a nešťastných. Jeho rezidencia (Kermartin) sa premenila na útulok žobrákov a opustených z celého kraja. Chudobným daroval aj pekný úradnícky oblek a kňazský talár. Sám chodil oblečený veľmi jednoducho a chudobne. Okrem vykonávania spravodlivosti sa Ivo staral aj o duševné dobro ľudí. Často kázal; v jeden Veľký piatok kázal až sedem ráz do úplného vyčerpania. Biskup ho poveril, aby sa staral o dve farnosti. Najmä druhá, Louannec, bola veľmi zanedbaná. Ivo tam dosiahol prenikavý obrat k lepšiemu. Okrem toho kázaval aj v iných farnostiach. Celá batožina, ktorú si bral na takéto cesty, pozostávala z Biblie a veľkého breviára. V r. 1298 cítil, že už nemá dosť síl na vykonávanie svojich povinností. Utiahol sa do svojho sídla v Kermartine, kde zomrel vo veľkej hmotnej biede 19. mája 1303. Povesť o jeho svätosti bola taká veľká, že každý chcel po ňom hneď získať nejakú relikviu. Najúspešnejší bol cisterciátsky opát, ktorému sa podarilo ukoristiť jeho cilícium (kajúci pás). Ostatní sa museli uspokojiť malými kúskami jeho chudobného odevu. Na žiadosť bretónskych biskupov, opátov, vojvodov a priamo francúzskeho krála proces Ivovho svätorečenia prebehol pomerne rýchlo. Za svätého ho vyhlásil pápež Klement VI. v máji 1347. Sv. Ivo Hélory sa uctieva ako patrón advokátov. V Bretónsku sa o ňom zachoval takýto latinský verš: "Sanctus Yvo erat Brito Advocatus et non latro Res miranda populo". Po slovensky by sme to mohli vyjadriť takto: "Svätý Ivo bol Bretónec, advokát (obhajca) a nie zlodej. Ľudia sa tomu veľmi čudovali." Netreba zdôrazňovať, že niektorým advokátom sa tento verš nepáčil. Avšak iných priviedol k tomu, že sa úprimne zamysleli nad tým, ako vykonávajú svoje povolanie. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie