Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Šimon z Lipnice, kňaz, rehoľník /18. 7. 2017/ * okolo 1438 Lipnica, dnes Lipnica Murowana, Poľsko † 18. júl 1482 in Krakov Význam mena Šimon: Boh vypočul (hebr.)

Svätý Šimon z Lipnice, kňaz, rehoľník Svätý Šimon sa narodil v Lipnici Murowanej, na juhu Poľska, v rokoch 1435-1440. Jeho rodičia Gregor a Anna mu dali zdravú kresťanskú výchovu. Aj keď neboli zámožní, snažili sa mu dať vzdelanie i kultúru. Šimon bol zodpovedným a nábožným chlapcom, mal prirodzenú náklonnosť k modlitbe, zvlášť si uctieval Pannu Máriu. V roku 1454 sa presťahoval do Krakova, kde začal študovať na slávnej Jagelovskej univerzite. V tom čase prišiel do Krakova sv. Ján Kapistránsky, ktorý bol známy svojimi kázňami a zakladaním františkánskych kláštorov. V roku 1453 založil kláštor observantov aj v Krakove, ktorý zasvätil sv. Bernardínovi zo Sieny. Z toho dôvodu sa niekedy mnísi, ktorí tam žili, volali aj bernardínmi. Veľa mladíkov sa rozhodlo vstúpiť do tohto kláštora. V roku 1457 urobil takéto rozhodnutie aj Šimon spolu s desiatimi ďalšími svojimi spolužiakmi. Okolo roku 1460 prijal kňazské svätenie. Preložili ho do Tarnowa, neskôr späť do Krakova. Venoval sa kázaniu; jeho kázne boli veľmi jasné a múdre. Veľa rozjímal nad Svätým Písmom, modlil sa. V roku 1463 ho ako prvého spomedzi bratov ustanovili za kanonika Wawelskej katedrály v Krakove. Dali mu titul „predicator ferventissimus“ (horlivý kazateľ). V roku 1472 si vykonal púť k hrobu sv. Bernardína zo Sieny. Do Talianska sa neskôr dostal aj r. 1478, kedy sa konala generálna kapitula ich rehole v Pavii. Vtedy sa mu splnila aj dávna túžba navštíviť hroby sv. apoštolov v Ríme a vykonal aj púť do Sv. Zeme. Všetko to prežil v hlbokom pokání a vďačnosti voči Vykupiteľskému dielu jeho Majstra. V roku 1482 vypukla v Krakove cholera. Mnoho ľudí zostalo opustených, chorých, mnoho ich zomrelo. Vtedy sa ukázala veľká láska, akú mal sv. Šimon a jeho spolubratia voči blížnym. Nezištne im pomáhali, nakoľko stačili. Šimon sám potešoval, pomáhal, udeľoval sviatosti. Keďže sa sám nešetril, nakazil sa aj on. Cítil, že sa blíži koniec. Len šesť dní po nakazení, 18. júla 1482, s pohľadom na kríž odovzdal svoju dušu Bohu. V Poľsku sa od nepamäti uctievala jeho pamiatka. Oficiálne bol za blahoslaveného vyhlásený roku 1685. Za svätého bol vyhlásený pápežom Benediktom XVI. 3. júna 2007 v Ríme. Uctieva sa ako príklad chudoby, pokory a jednoduchosti. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie