Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Po ovocí ich poznáte /28. 6. 2017/

„Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu a vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí.“ Ľuďom veľmi často učarujú krásne slová, rétorika. Vidíme to aj na rebríčkoch populárnosti politikov, že väčšina ľudí ide za lahodnosťou slov. Populárne je to, čo sa dobre počúva, bez ohľadu na to, či je to pravda. Tá môže byť aj veľmi nepríjemná. Aj kňaz môže byť človekom krásnych slov a nie Slova Božieho. Navonok vyzerá ako pekný zelený strom plný lístia, ale ovocie žiadne alebo pochybné. Ježiš ako kritérium hodnotenia človeka dáva ovocie. Podľa ovocia ich poznáte. Chráňme sa krásnych slov, za ktorými nejdú skutky. „Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy?“ Tak ako je ovocie znakom kvality stromu, tak aj naše skutky ukazujú kvalitu bytia. „Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie.“ Kto robí dobro nemôže byť zlý. Zlý človek nedokáže urobiť skutočne dobrý skutok. V časopise „Slovo medzi nami“ som našiel úvahu na túto tému: „Keď Ján Krstiteľ poslal učeníkov, aby sa Ježiša opýtali, či je Mesiáš, ten mohol jednoducho povedať „áno“. Ale namiesto toho vyzval Jána, aby sa zamyslel nad dôkazmi: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“. Inými slovami, Ježiš Jána vyzval, aby aplikoval na neho veľmi jasné kritérium, ktorým rozlíši pravého proroka od falošného: „Poznáte ich po ovocí“. Test „ovocia“ je veľmi spoľahlivým rozoznávacím kritériom aj pre nás. Aj na inom mieste hovorí Pán Ježiš: „Aspoň pre tie skutky verte!“ Po dobrom ovocí sa poznajú dobré korene. Ježiš chce, aby sme v ňom boli zakorenení každý všedný deň nielen skrze modlitbu a čítanie Písma Svätého, ale taktiež aj súhlasom k tomu, aby nás viedol. „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“ Je to Duch Svätý, ktorý mení našu hriešnu podstatu. Ak sa započúvame, budeme môcť zachytiť tichý, nenápadný hlas Ducha. Neprelaďme stanicu, keď bude vravieť o veciach, ktoré by sme mali zmeniť alebo odstrániť! Žime tak, aby sme boli prorockými svedkami pre svet! A potom všetci prinesieme bohaté ovocie – „ovocie, ktoré zostane“ (Jn 15, 16). Keď sa otvárame Duchu Svätému, napĺňame sa Božou dobrotou. A Duch Boží v nás prináša ovocie. V liste Galaťanom čítame: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ Toto spôsobuje Duch Svätý v našich bytostiach. Sv. Pavol v liste Kolosanom sa takto modlí za veriacich: „Preto aj my odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame sa za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej chápavosti, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v poznaní Boha, a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí a s radosťou vzdávali vďaky Otcovi, ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle.“ Sv. František nás napomína: „Bratia, pozorujme všetci dobrého Pastiera, ktorý podstúpil utrpenie kríža, aby zachránil svoje ovce. Ovce Pána ho nasledoval v utrpení a prenasledovaní, o hlade a smäde, v nemoci a pokušení a vo všetkom ostatnom a dostali za to všetko od Pána večný život. Preto je veľkou hanbou pre nás, Božích služobníkov, že svätí vykonali veľké činy a my chceme získať česť a slávu len tým, že o nich hovoríme a kážeme. Apoštol hovorí: „Litera zabíja, ale duch dáva život“ (2 Kor 3,6). Literou sú zabití tí, ktorí sa usilujú len a len poznať iba slová, aby platili za múdrejších než ostatní a mohli získať veľké bohatstvo, ktoré potom darujú svojím príbuzným a priateľom. A literou sú zabití rehoľníci, ktorí nechcú nasledovať ducha Písma svätého, ale tužia len po tom, aby poznali slová a vykladali ich druhým. A ti naopak sú oživení duchom Písma svätého, ktorí každé písmeno, ktoré poznajú, snažia sa poznať hlbšie a svoje vedenie nepripisujú sami sebe, ale slovom a príkladom ho vracajú Bohu, najvyššiemu Pánovi, ktorému patrí všetko dobré.“ Zdroj:www.frantiskani.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie