« Späť

Z dnešného evanjelia

Nie pokoj som priniesol, ale meč /17. 7. 2017/

Ježiš povedal apoštolom: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi.“ Neviem, kto z nás by pri voľbách odovzdal hlas strane, ktorá by sa hlásila k takémuto programu. A predsa kráčame za Ježišom. Asi sme sa nad jeho slovami hlbšie nezamýšľali. Kto chce pokoj zo všetkými ľuďmi, ten si zmýlil loď. Cirkev nieje výletná ale bojová loď. Veľmi milujeme pokoj. Túžime po pokoji. Môžeme hovoriť o dvojakom pokoji. Prvý, v zmysle hebrejského slova Šalom, je pokoj dokonalosti, ktorý nastupuje vtedy, keď bytie dosiahlo svoju dokonalosť. Je to pokoj prameniaci z dokonalosti vecí, je to nebeský pokoj. Je znamením dosiahnutia dokonalosti. Vlastniť Boha je Šalom. Druhý pokoj by sme mohli definovať ako pokoj smrti, zastavenie rastu, akési falošné uspokojenie. Dokiaľ sme nedospeli ku stavu dokonalosti, alebo aspoň nekráčame k nej, je každý pokoj falošný. Božie Slovo nám často odníma tento falošný pokoj ustrnutia a usvedčuje nás z hriechu. V dnešnom evanjeliu Pán Ježiš hovorí, že neprišiel na zem priviesť pokoj. Pre svet, ktorý je vo svojej podstate pomýlený, nepriniesol niečo, čo by sme mohli nazvať svetovým mierom, pokojom zbraní. A predsa prináša pokoj, ale nie svetu, ale svojím učeníkom a to po zápase na kríži. Prináša pokoj tým, ktorí sa najprv dali do hĺbky znepokojiť mečom Božieho Slova. Svet po prvotnom hriechu nie je rajskou záhradou, kde by sme mohli chodiť nahí. Svet je bojiskom a to v každej chvíli a v každej oblasti. V každom momente sa rozhodujeme pre alebo proti Bohu a jeho Slovu. „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.“ Čo stojí nad láskou k najbližším: k otcovi, k matke, k synovi, k dcére? Kto sa odváži tvrdiť, že existuje niečo viac a krajšie ako materská, otcovská, synovská alebo manželská láska? To čo tvrdí Ježiš nie je ľudské ale je to Božské. Boh nechce, aby sme sa milovali opičou láskou, preto lebo sme jednej krvi, jednej rasy, jedného národa. V Božích očiach má láska hierarchiu a na prvom mieste je Láska k Absolútnu. Láska má vždy nasledovať vyššiu hodnotu, väčšie dobro. Jedine vtedy môžeme hovoriť o normálnej láske a o zdravej láske. Zmyslom lásky je zakotviť v Absolútne, v Bohu. Najväčšou hodnotou stvoreného Vesmíru je Ježiš. Preto mu máme dať prednosť pred všetkým a pred všetkými. „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.“ Všetci máme svoj kríž. Každý vie, čo ho najviac v živote zraňuje, na čom najviac zomiera sebe. Každý kríž dobrovoľne prijatý sa stáva nástrojom Božej výchovy. Na kríži zomierame vlastnému sebectvu. „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ Všetky reklamy sveta slúžia k tomu a učia, ako si čo najviac užiť, ako čo najmenej trpieť. Liberálna spoločnosť nás plánovite vyučuje, ako čo najviac vyťažiť zo života telesnej rozkoše. Spása človeka však nie je v sýtení ega. Spása je v strate života podľa vzoru nášho Ukrižovaného Pána. Stratil život pre nás všetkých a tak nám najúžasnejším spôsobom zjavil Boha. Prví ľudia zhrešili tým, že si svoj život zobrali do vlastných rúk, že chceli žiť podľa seba a pre seba a tak stratili Boha, ktorý je Láska. Apoštol Pavol nazýva tento pomýlený životný trend „sústredením na seba“. Nemáme žiť pre seba, ale pre Pána. V tom je naša sloboda a veľkosť. Stávame sa tým, čo milujeme. Ak milujeme len sami seba, nikdy seba samých neprekročíme. Ak milujem len človeka, nikdy nebudeme božskými, ale ak milujem Boha nadovšetko a ľudí, kvôli nemu, postupne začínam mať účasť na jeho bytí. „Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.“ Dôstojnosť Kristových učeníkov je tak veľká, že kto príjme učeníka pre Božie Slovo, ktoré hlása, príjme samotného Ježiša. A kto príjme Ježiša príjme Otca - Základ Univerza. Zamyslime sa nad sebou, ako je to s našou láskou. Milujeme Boha nado všetko a predo všetkým, alebo len kdesi na okraji svojich záujmov, svojho srdca, za všetkými známymi, priateľmi a príbuznými. Milujeme ho skutočne z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a zo všetkých síl? Sme ochotní odumrieť svojmu sebectvu a dať prednosť Jemu a Jeho vôli pred sebou, alebo žijeme sami pre seba, plný seba a realizovania svojich životných plánov? Bože nauč nás milovať ťa tak, ako si to právom zasluhuješ. Zdroj:www.frantiskani.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie