Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Syn človeka je pánom aj nad sobotou /21. 7. 2017/

Farizeji sa pohoršujú, keď pozorujú, ako hladní Kristovi učeníci trhajú klasy v sobotu. Samozrejme, sú pohoršenia zavinené a pochopiteľné. V tomto prípade však pohoršenie pochádza z falošnej nábožnosti, z bezduchého formalizmu. Bezduchý formalizmus, a teda aj neľudský, nechce zohľadniť situáciu hladného človeka. Pán Ježiš práve na túto neľudskosť upozorňuje farizejov, keď cituje Božie slová, ktoré povedal prorok: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Niektorí ľudia, podobne ako títo farizeji, sa pohoršujú nad nepodstatnými vecami, sami dopúšťajúc sa zjavných hriechov proti láske. Z dnešného evanjelia vyplýva veľmi výrazne, že nepohoršuje to, čo je ľudské - ale to, čo je neľudské. Nepohoršuje konanie tých hladných, ktorí trhajú klasy v sobotu, ale pohoršuje, lebo je neľudské, pohoršenie farizejov. Keby sme sa aj ocitli zoči-voči niečích samozrejmých hriechov - tak prvou našou vecou je: zamyslieť sa, prečo ten človek tak konal; potom zamyslieť sa nad tým, ako tomu človeku pomôcť; a moralizovanie nechať až na koniec. Práve takýto postoj voči našim hriechom zaujíma Kristus. Nepohoršuje sa, neodsudzuje, ale umiera za hriešnikov, aby ich zachránil. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie