Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste /20. 9. 2017/

Myslím, že nebudem ďaleko, ak zadefinujem súčasného človeka ako lamentujúceho. Keď sa pozrieme na svoj život a zdajú sa nám veci nedokonalé (ľudia, veci, skutočnosti), začneme lamentovať. Lamentovať nad politikmi, lekármi, predstavenými, rodičmi, deťmi, Bohom… Ako to vyjadril istý človek, že dnešnému človeku nikto nevyhovie. Slová Ježiša Krista prezentujú, že ani za jeho čias to nebol ináč. Ľudia, ktorým to hovorí, sa podobajú deťom na námestí, ktoré pokrikujú jedno na druhé: “Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.” Ježiš, akoby nám chcel pripomenúť, že takéto konanie je infantilne. Je normálne, že ho nájdeme u deťoch. Ale človek je pozvaný, aby otvoril oči a zahľadel sa na Múdrosť - múdrosť s veľkým “M”. Teda na Múdrosť, o ktorej hovorí Kniha múdrosti. Múdrosť, ktorá svedčí o tom, že človek bol stvorený na obraz Boží a pozvaný k večnosti. Aj preto Ježiš svoje slová zakončí vetou: “No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.” Možno trochu krkolomný preklad. Z taliankeho prekladu by to znelo: “Ale Múdrosť bola rozpoznaná ako spravodlivá všetkými svojimi deťmi.” Teda deti múdrosti vedia rozpoznať pravú spravodlivosť a žiť ju. To ich nasmeruje k radosti, optimizmu a nádeje, ktoré môžu vidieť vo všetkých udalostiach. Preto prosme o múdrosť, aby naše rozhodnutia a nazerania boli interpretované v zhode so spravodlivosťou. Zdroj:www.domimacak.eu

napísal Jana Sakalová

18.9.2017 21:34

3345 Prezretí, 0 Komentáre