Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Počneš a porodíš syna /20. 12. 2017/

Na jednom stretnutí s mladými som im dal otázku: “Aká vlastnosť je charakteristická pre človeka?” Odpovede boli rôzne. Niekto povedal: sloboda, niekto láska, iní sa prikláňali k uvažovaniu. V istom okamihu zaznela odpoveď, ktorá sa mi veľmi páčila: budovateľ. Buduje stále viac, akejkoľvek cene a na každom mieste. Buduje veci materiálne (domy, fabriky…) ale aj duchovné (rodinu, kariéru…). rodina. Budovať sa stalo ľudským “habitas”, ktorý nás približuje Bohu - Stvoriteľovi. Ale ľudský motív tvorenia je iste odlišný. Človek buduje pre vytvorenie prostredia istoty. V dejinách ľudského budovania vidíme márnosť mnohých ľudských projektov. Tieto dejiny tiež učia, že osobnosti, ktoré zostanú pozitívne hodnotené v histórii (s ich objavmi, prínosmi pre ľudstvo, dielami dobra), boli tie, ktoré zanechali projekty osobnej istoty a vybrali sa smerom k neznámemu dobrodružstvu. Ale toto ich nasmerovanie nikdy nebolo neuvážené vrhnutie sa do nezmyselností. S múdrosťou a entuziazmom sa vybrali iným smerom, ako im diktoval egoizmus. Evanjelium prináša takéto uvážené rozhodnutie žiť pre niečo viac ako je to “moje” v živote Márii. Evanjelista Lukáš nám túto správu prináša prostredníctvom rozprávania-narácie, ktorým si nekladie otázku “Ako sa to stalo?” ale otázku “Čo sa stalo?” Márie prežíva hlbokú skúsenosť prítomnosti Boha. Boh, ktorý prichádza do života človeka, ktorý ho hľadá. Toto nie je slepá náboženská senzácia či sentiment. Je to reálne skúsenosť stretnutia s Bohom. Uvážená a premyslená. Pre nás ľudí sa tu skrývajú dve dôležité skutočnosti, ktoré prijímajúc ich zmenia náš život. Tá prvá je: Boh napĺňa svoje prisľúbenia. Toto poznanie je veľmi silné, zatrasie s každým. S dobrým i zlým, veriacim i neveriacim, optimistom i beznádejným…). Boh je verný. Tá druhá spočíva v poznaní, že: Boh toto nenapĺňa bez zaangažovania človeka (je tam Mária, Jozef, Alžbeta, Zachariáš…). Boh sa nehanbí zohnúť sa k človeku a svoje dielo koná aj prostredníctvom ľudí. Pozrite sa na neskutočnú Božiu pokoru: “Boh vstupuje do sveta cez pravú lásku dvoch mladých a zaľúbených snúbencov, ktorí sú pripravení založiť si rodinu.” Krásne a pravdivé slová, ktoré popisujú skutočnosť, cez ktorú Boh vstupuje do sveta: láska a rodina. Nie je tragédiou, že chceme tieto dve skutočnosti zabiť sexuálnou výchovou a rôznymi degradáciami pravej a ucelenej rodiny? Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie