Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu /16. 1. 2018/

Milý brat, sestra! Dnešné evanjelium nám ukazuje veľký rozdiel medzi ľahostajnosťou či sebeckosťou a nutnosťou. Učeníci Ježiša bola akiste hladní. Preto trhali klasy. Nešli s kosami, nešli žať či mlátiť obilie a nasypávať do vriec na uskladnenie. Len trhali klasy, roízmieľali v rukách a jedli. A keď sa farizeji vypytovali Ježiša, prečo svojim učeníkom dovolí toto robiť, Ježiš sa postavil na ich obranu. Vysvetlil, že ide o núdzu. A vtedy je dovolené robiť aj to, čo inak v sobotu nie. Pre nás je sviatkom nedeľa, lebo v ten deň Ježiš premohol smrť a vstal z mŕtvych. Mohlo by sa zdať, že si môžeme aj my dovoliť "mlieť obilie" aj my. Teda - že napríklad máme málo peňazí, tak si nájdeme nejakú brigádu aj na nedeľu, aby sme si zarobili. A - vlastne - je to aj výhodné, lebo za nedeľu má človek dostať aj príplatok. Treba však rozlíšiť nedôveru voči Bohu od núdze. Učeníci boli naozaj hladní. Nešli pracovať, potrebovali sa trochu najesť. A to je rozdiel. Ježišova odpoveď nedovoľuje ľahostajnosť voči Pánovmu dňu. Chce len naznačiť, že predsa len nutnosť potrebná k prežitiu je dôležitejšia ako prikázanie. Ak však túto nutnosť začneme bagatelizovať a pripisovať ku všetkému, čo budeme robiť aj v nedeľu, tak potom nejde o nutnosť, ale o ľahostajnosť a prejav nedôvery voči Bohu. Zvážme teda, kedy naozaj je nutné narušiť nedeľný pokoj, a kedy je to len prejav našej nedôvery voči Bohu. MODLITBA Ježišu, nedovoľ, aby som sa stal ľahostajným voči Tebe. Uč ma zachovávať nedeľný pokoj; veď ma k hlbšiemu duchovnému životu, aby som vnútorne pochopil a precítil potrebu voľna a duchovnej obnovy v deň, ktorý si dal Ty ľuďom. Amen. Zdroj:www.katolici.szm.com

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie