Kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka /23. 1. 2018/

Skúsme dnes začať otázkou. Kedy sa plnia najlepšie príkazy? Môžem odpovedať? Myslím, že keď vôľu toho, čo nám prikazuje, berieme za svoju. Keď sa zjednotíme v láske. A čo hovorí Ježiš? „Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka“ (Mk 3, 35). Povrchné sledovanie dnešného textu evanjelia priviedlo by nás len k prekvapeniu. Pán Ježiš necháva stáť vonku svoju matku a namiesto toho, aby šiel ku nej, povie prítomným: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka“ (Mk 3, 33-35). Vieme, že pokrvenstvo zohráva v spoločnosti dôležitú úlohu. Ježiš sa dištancuje od svojich pokrvných. Skutočne? Nie! Ježiš svojím postojom chce povedať, že nastáva iná doba spoločenstva, kde pokrvenstvo a príbuzenské vzťahy strácajú na hodnote. A v tejto novej rodine platia nové zásady a hneď ich aj vyhlasuje: „Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka“ (Mk 3, 35). Čiže kto prijíma Božie slovo a plní ho. O Panne Márii vieme, že ona toto Božie slovo nielenže poznala, ale aj plnila, a tak teda aj ona je i naďalej Ježišovou matkou. Týmito slovami Pán Ježiš na veľkosti svojej matky nič neubral, naopak, dáva nám ju za vzor, berie si ju predsa raz s telom, i dušou do neba. Tieto slová nás učia, že keď budeme plniť vôľu Božiu, staneme sa všetci jeho bratmi a sestrami a budeme môcť volať nebeského Otca skutočne „Otče náš“. Lenže toto je tak vážna vec, že i do modlitby, ktorú nás naučil Ježiš, sám zahrnul jednu zo siedmich prosieb, ktorú si máme denne pri modlitbe pripomínať: Nie naša, moja vôľa sa má v našom živote uskutočňovať, ale: Buď vôľa tvoja, Pane. Čo to znamená? Musíme si uvedomiť, že sila spojenia s Bohom, naša blízkosť s Bohom, teda naše príbuzenstvo s Bohom závisí od toho, ako plníme jeho svätú vôľu. A čo je to vôľa Božia? To je všetko to, čo nám Boh zjavil vo Svätom písme, čo má Cirkev v právomoci nám vykladať, vysvetľovať, teda môžeme povedať, že vôľa Božia je, aby sme plnili Božie a cirkevné prikázania. Ak ich teda plníme a zachovávame, plníme vôľu Božiu. Na druhej strane si pripomeňme, že ak ich prestupujeme, či sú to Božie alebo cirkevné prikázania, búrime sa proti Bohu a proti Cirkvi. Uvedomme si, že od toho, ako plníme tieto prikázania, závisí i naša spása. Preto je potrebné často sa zastaviť a zamyslieť sa nad tým, ako plníme vôľu Božiu. K tomu nás vyzýva aj Cirkev, aby sme sa pravidelnejšie, nielen pred sviatosťou z mierenia, ale každý deň, aspoň na niekoľko sekúnd zamysleli nad týmto plnením vôle Božej. Hovoríme tomu spytovanie svedomia. Prax nás bude viesť, že z toho krátkeho stretnutia môžeme odísť s konkrétnym presvedčením na ďalší deň, ktoré môže obohatiť náš život. Keď si budeme pravidelne spytovať svoje svedomie každý večer, môžeme zistiť, že pred vôľou Božou dávame často prednosť svojej vôli. Prednosť pohodliu pred účasťou na svätej omši, modlitbe, sviatostiach. Prednosť k sebe pred láskou k Bohu a k blížnemu. Dbajme o to, aby sme si nezatvrdzovali svoju srdcia, ale počúvali Boží hlas a plnili vôľu Božiu. Príkladom v ťažkostiach nám môže byť sám Ježiš. Spomeňme si, čo hovoril, keď sa krvou potil: „No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ (Lk 22, 42). Príkazy budeme vtedy plniť dokonale a v náš prospech, keď vo svojom živote budeme milovať Boha nadovšetko. Amen. Zdroj:www.homily-service.sk