Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Rozsievač vyšiel rozsievať /24. 1. 2018/

Svätý Tomáš pri uvažovaní nad človekom ho spolu s Aristotelom zadefinoval ako “rozumné zviera spoločenské”. Teda človek nielen tvor racionálny, ktorý uvažovaním spoznáva konečný cieľ svojho života a spôsoby ako tento cieľ dosiahnuť, ale aj spoločenským. Žije vo vzťahu. Tento aspekt, však podľa Tomáša nie je niečo, čo si vo svojom živote človek zvolí, ako niečo pozitívne (ako to predstaví moderné myslenie). Je to charakteristika, ktorá patrí k ľudskej podstate. Som spoločenský, pretože som človek, a nie preto, aby som bol lepší. Prvotný vzťah (konštitutívny) je s Bohom, ktorý človeka tvorí. Bez tohto vzťahu človek prestáva byť človekom. Pre Tomáša je to buď beštia alebo boh. Tento vzťah s Bohom nám dnešné evanjelium približuje skrze podobenstvo. Boh je vo vzťahu s človekom, ako rozsievač, ktorý neustále rozsieva svoje Slovo. Človek ako slobodný tvor jeho Slovo môže a nemusí prijať. Aj to prijatie, Kristus charakterizuje rôznym spôsobom. Chce nám pripomenúť, že jedine skrze toto napojenie, tento vzťah s Bohom a prijatím jeho Slova dokážeme byť plodní. Dokážeme prinášať úrodu. Pretože tento vzťah voči Bohu sa rôznymi spôsobmi rozšíri aj na ľudí v okolí. Otvorenosť na Boha a Božie slovo sa prejaví v mojich vzťahoch voči blížnym. Skúsme si v pokoji prečítať dnešné evanjelium a prijať aj Kristovo vysvetlenie. Dať si otázku nielen nad tým, ako sme vnímaví na Božie slovo. Ale aj nad tým, aká je pôda môjho srdca. Pripomeňme si, že keď Biblia hovorí o srdci človeka, nemyslí na pocity (zaľúbenosť, nenávisť...). Uvažuje v intenciách hĺbky ľudského vnútra, jeho podstaty - podľa Tomáša - racionality a spoločenskosti. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie