Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Jozef urobil, ako mu prikázal Pánov anjel /19. 3. 2018/

Milý brat, sestra! Jozefa by sme pokojne mohli nazvať mužom viery. Neistoty, ktorými totiž on prechádzal, totiž na nič iné ani nepoukazovali. Pouvažujme teraz: Jozef, spravodlivý človek, sa rozhodne oženiť. Zasnúbi sa s Máriou, no ešte ani nezačnú bývať spolu, a už je Mária v požehnanom stave. No povedz úprimne: keby si bol na Jozefovom mieste, neprekvapilo by Ťa to? Kto chce za manželku pobehlicu? A keky si sa mal nad ňou zľutovať, akú budeš mať nádej, že Ti bude verná? A nazrieme aj do inej časti evanjelia. Malé nevinné dieťa sa stane terčom Heroseovho vyčíňania. Jozef rýchlo musí s celou rodinou utiecť. Takto si predstavoval život? A v dvanástich rokoch sa im malý Ježiš stratí. Keď ho konečne nájdu, ten im s akousi výčitkou povie: Prečo ste ma hľadali?" Mnohí s nás by si možno na Jozefovom mieste ani len neuvedomili, s kým hovoria, a skôr by sme vyčítavo povedali: "Čo to je za hlúpa otázka?! My ťa hľadáme, ty sa tu vykecávaš a upútavaš na seba pozornosť mocipánov, a my sa ideme strachom zájsť; a ešte sa pýtaj, prečo sme Ťa hľadali!" Čo urobil Jozef? V tom počiatočnom vnútornom zmätku, v ktorom sa ocitol, prichádza na pomoc Pán. Dáva mu sen a uisťuje ho, že to, čo sa v živote Márie počalo, je z Ducha Svätého. Za prvé - bol to sen, za druhé - aký Duch Svätý? Opäť by boli z našej strany na svete len nezodpovedané otázky. Jozef mlčí a verí. Prijíma Máriu. Musí to byť človek veľmi silný vo viere. Keď má utiecť do Egypta, opäť sa Pán ozve v jeho sne, ale on ho počúva, nepochybuje. A aj sám evanjelista zaznamenáva, že keď 12-ročný Ježiš odpovedá "Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?", jeho rodičia ho nepochopili. Ale verili. Rozdiel medzi Jozefom a nami je teda veľmi jasný. Totiž materiálne zmýšľajúci človek nerozumie mnohým veciam, kladie otázky, čaká jasnú odpoveď a potom koná. Jeho zásluhy sú akoby "zo zákona" - zákon totiž niečo zaručuje. Jozefa viera bola z milosti. Jemu nikto nezaručoval, že sen je od Boha. Nikto mu nezaručoval, že manželka bude verná. A predsa veril. Toto materiálne zmýšľajúci človek nedokáže. Dokáže to človek, ktorý nie je naviazaný na materiálno. Taký človek sa opiera o Boha. Taký človek je svedkom, zakúšajúcim Božiu prozreteľnosť a starostlivosť. Taký človek verí, že neexistuje chvíľa v jeho živote, ktorú by Boh nemal pod palcom. Ak chceme zažiť skúsenosť s Bohom, tak potom je potrebné oslobodiť sa od čisto materiálneho zmýšľania a viac dôverovať prozreteľnosti Boha. Ja mám teraz jednu skúsenosť, s ktorou sa chcem podeliť - nie preto, aby som "machroval", ale na povzbudenie. Potrebujem peniaze. Rozhodol som sa, že v lete pôjdem pozrieť Svätého Otca do Madridu. Chcem ísť. Je to pekná akcia, a povedal som si, že sa Boh postará o to, aby som mal peniaze. Zaplatil som s dôverou malú časť cesty ako zálohu, druhú musím zaplatiť do júna. Prosil som o prácu, brigádu. Nemusel som dlho prosiť. Kým predtým som hľadal na privyrobenie nejakú možnosť a pol roka a nič som nenašiel, teraz v priebehu troch dní mi zavolali, že môžem nastúpiť do práce. Boh sa postará. Ak ide o veci Tvojej spásy, Boh sa o Teba postará, ak vidí, že máš snahu. V tých najťažších okamihoch príde k Tebe. Keď už všetci strácajú nádej, Ty ju mať budeš, ak budeš veriť. Nech je nám v tejto dôvere vzorom dnešný svätec... MODLITBA Pane, vzbuď, prosím, vo mne bezpodmienečnú dôveru, aby som Ťa mohol chváliť, oslavovať za to, že ma nenecháš v kritických chvíľach samého. Ďakujem Ti za to, Pane. Svätý Jozef, oroduj za nás. Amen. Zdroj:www.katolici.szm.com

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie