Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti /24. 3. 2018/

V dnešnom čítaní z Jánovho evanjelia vidíme, že každý Ježišov skutok spôsoboval rôzne reakcie. U tých, ktorí mali ochotu veriť, vyvolával ešte väčšie uistenie vo viere. U tých, ktorí od začiatku veriť nechceli, vyvolával nenávisť, pocit ohrozenia a odpor vedúci až k rozhodnutiu: „Zabiť Ježiša!“ Je zaujímavé, že to boli zbožní ľudia, chodiaci do chrámu a žijúci náboženským životom. Problém bol v tom, že takto si Mesiáša a Spásu nepredstavovali. Neboli ochotní zriecť sa boha svojich mylných predstáv a konštrukcii. Pán Ježiš nezapadol do ich očakávania. Desatoro dané prostredníctvom Mojžiša vystríha pred tým, aby si človek neurobil obraz Boha. Niektorí exegéti chápu tento predpis omnoho hlbšie len ako zákaz modiel. Tento zákaz hovorí o tom, že človek nemá Boha obmedzovať ani svojou predstavou, ktorú môže konkretizovať obrazom. Boh je pre človeka Nepredstaviteľný. Človek má v sebe vytvoriť priestor prázdna a ticha a tak umožniť Bohu, aby sa sám predstavil. Možno tu niekde je koreň hriechu Veľrady, že mala svoju predstavu o tom, ako má Boh vyzerať a ako má konať. Ježiš do toho nezapadol. Veľkňaz Kaifáš, ktorý stojí bezprostredne za rozhodnutím skoncovať s Ježišom, predstavuje síce nehodného kňaza, a predsa jeho prostredníctvom zaznieva proroctvo Ducha Svätého. Ohlasuje veľkú pravdu, že: „je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ.“ Sv. Ján dodáva: „To však nehovoril sám od seba, ale ako Veľkňaz toho roku predpovedal, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno roztratené Božie deti.“ Zmysel Ježišovej smrti je vyjadrený týmito dvomi dôvodmi. Ježiš zomrie za národ, za Izrael, ale aj preto, aby aj z iných národov zhromaždil roztratené Božie deti. Na tejto zemi žijú deti tohto sveta, ale aj deti božie. Prirodzené narodenie z nás automaticky nerobí božie dieťa. Len ak veríme a prijímame Ježiša, stávame sa Božími deťmi. Prijať Ježiša to znamená, veriť v Boha i človeka, súhlasiť s Bohočlovekom. Akým spôsobom majú byť zhromaždené rozptýlené Božie deti? „Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ Tieto slová Ježiš adresoval Grékom, ktorí ho chceli vidieť. Kríž je maják, pod ktorým sa zhromažďujú rozptýlené Božie deti. Pre jedných sa zdá bláznovstvom, pre druhých je Božou múdrosťou a mocou. Kríž je miestom Zjavenia Boha v človeku. Kríž je aj bojovým umením, ktorým dobro premáha zlo, bez toho, aby prebralo jeho taktiku. Dobro robí zo zla dobrovoľne prijatú obetu a tým ho likviduje a zastavuje. Pán Ježiš najväčší zločin v dejinách ľudstva premieňa na prameň Spásy pre všetkých. Zdroj:www.frantiskani.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie