Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Duch Svätý vás poučí, čo treba hovoriť /20. 10. 2018/

Pán Ježiš hovorí o smutnej možnosti zapretia Syna človeka. V nejakej miere sa táto výstraha vzťahuje aj na nás. Prežívame časy veľkej laicizácie života, keď náboženské slová, dokonca samotné slovo „Boh“ znie cudzo v tzv. spoločnosti. Kresťan, hoci oddaný Bohu a milujúci Krista, ak chce vstúpiť do spoločnosti ateistických osôb, musí sa vzdať aj jednotlivých posvätných slov, ako: Boh, Kristus, Prozreteľnosť. Nie je to ešte zapretie Syna človeka; je to však vzdanie sa otvoreného vyznania viery; je to nešľachetný strach, aby sme sa nevystavili hlúpemu posmechu, ba dokonca výčitkám, že sme staromódny či svätuškári. A predsa, náš kresťanský postoj má byť pre svet jasný a čitateľný. K mnohým zabedneným hlavám a srdciam neprehovorí len samotný náš dobrý príklad, čiže ako sa hovorí “nič nerob a nič nehovor, len svieť príkladom“. V mnohých prípadoch je potrebné otvorene a odvážne ujať sa slova, upozorniť niekoho, nahlas pomenovať zlo zlom a dobro dobrom. Dnes nám nehrozí kvôli tomu žiadne vodenie pred úrady a vrchnosti. V podstate takáto odvaha vyznať seba imponuje vážnym ľuďom. Práve: vyznanie seba, pretože vyznanie Krista sa rovná vyznaniu seba, ak sa považujeme za Kristových ľudí. Samozrejme, tzv. svet, od ktorého sa Kristus dištancoval, neraz sa vysmieva kresťanskej viere a praktikám. V podstate však svet nám vyčíta nie natoľko to, že sme kresťania – ale že sme primálo kresťanmi. Keby sme boli viac kresťanmi – nemuseli by sme sa hanbiť k tomu priznávať. Ježiš Kristus pred nebom a zemou nezaprel hriešnikov, ktorí sa hanbili prísť k nemu; dáva za nich život. Nechže i naše vyznanie Syna človeka bude podobne otvorené a obetavé. ZDROJ:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie