Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať /24. 10. 2018/

U žiakov sa môžeme stretnúť so závisťou v oblasti talentu. Je potrebné, aby sa im venovala väčšia pozornosť v rozvíjaní ich talentov a najmä vysvetliť im ako veriacim kresťanom, že je to dar, ak niekto vlastní väčšie množstvo talentov od Pána Boha. Je však potrebné poukázať aj na to, čo z toho pre človeka vyplýva. Ježiš venuje slová z evanjelia nielen apoštolom, ale aj nám: „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“ (Lk 12, 48). Tieto slová Pán Ježiš povedal v súvislosti so smrťou človeka. Poukazujú na jednu zo šiestich hlavných právd nášho náboženstva: Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá. Človek si má preto často uvedomovať a pripomínať, že sa blíži k okamihu, keď bude stáť pred svojím Bohom – Sudcom a bude sa zodpovedať zo svojho správcovstva tu na zemi. Pán Ježiš na to poukázal podobenstvom o hospodárovi, ktorí musí bedliť, aby ho neprepadol zlodej. V našej terminológii zlodejom často nazývame aj smrť. Aj táto realita prichádza k nám často práve vtedy, keď ju najmenej čakáme. Medzi nami sú ľudia, ktorí dokážu povedať, že sa ich to netýka, veď sú mladí, nemajú zdravotné problémy a vôbec, načo o tom hovoriť? Nám veriacim toto stretnutie s Pánom Ježišom nemôže byť ľahostajné. Veď na to nás sám Ježiš upozorňuje podobenstvom a múdrom a nemúdrom správcovi, čo je odpoveďou na Petrovu otázku: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ (Lk 12, 41. Ak si položíme otázku, pochopíme, že tieto slová patria i nám. Veď čo nezveril aj mne Boh do správcovstva nejaké veci, osoby, dary...? Áno. A nie jeden dar! Keď si uvedomíme ich hodnotu, pocítime aj väčšiu zodpovednosť za ich vlastnenie. A to chce vyvolať dnešným evanjeliom u nás Pán Ježiš. Uvedomiť si, že sme zodpovední za všetko, čo sa nám dostalo, či už ako dary prirodzené, ale i nadprirodzené. Tí, ktorým sú zverení ľudia, musia mať pocit zodpovednosti najvyššej miery. Je potrebné, aby prejavili dostatok horlivosti pri ich vedení na ceste k večnému životu. Predstavení to nie sú len cirkevní hodnostári, ale aj rodičia, učitelia, vychovávatelia a každý, komu je sprístupnené viesť a spravovať. Pocit zodpovednosti pripomína i Pán Ježiš slovami: „...a komu veľa zverili, od toho budú viac požadovať“ (Lk 12, 48). Žiť s pocitom zodpovednosti, že sme veľa dostali a bude sa raz od nás i veľa žiadať, je pre nás posilou. Nikdy to nesmieme chápať ako obmedzovanie slobody. Práve naopak, je to prejav veľkej lásky Boha k človeku. Sme tu na zemi len dočasne a čas je skutočne veľmi krátky. K zodpovednému plneniu si svojich povinností, správcov darov tu na zemi nám môže pomôcť pravidelné spytovanie svedomia večer a dobrá príprava na sviatosť zmierenia, najlepšie pre laikov mesačne, najneskôr do troch mesiacov. Cirkevný príkaz – aspoň raz do roka sa vyspovedať – to je len okrajová záležitosť. Musíme si byť vedomí Ježišových slov: „Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú“ (Lk 12, 47). Na druhej strane nemajme pocit krivdy voči tým, ktorí menej dostali, že od nás sa bude viac žiadať. Vieme predsa, že Pán Boh je spravodlivý. To je pre nás vážne poučenie, pretože jeho miery sú odlišné od ľudských. Človek sa môže zmýliť, dať sa ovplyvniť, nepozná všetky okolnosti, ktoré danej veci predchádzali, prípadne danosti a dary človeka. Pán Ježiš je absolútna pravda a spravodlivosť. Veď či už aj z vašich úst neboli povedané slová: Ako dobre, že je Pán Boh! On je spravodlivý. A bolo to vypovedané vtedy, keď sme pocítili krivdu, nespravodlivosť. Ale pripomínajme si ich aj vtedy, keď sa robí krivda inému. Preto buďme vďační Pánu Bohu za všetky dary; jeden za dobré zdravie, iný za trpezlivosť v chorobe, niekto dostal dar organizovať, iný vie byť vďačný a podobne. Bolo by to krásne a užitočné, keby rodičia venovali v rozhovoroch s deťmi pozornosť odmene a trestu. Aby deti viedli k zodpovednosti nielen pred ľuďmi, pred sebou samým, ale predovšetkým pred Pánom Bohom. Aby deti nemali pocit, že im dal Pán Boh menej ako druhým deťom. Nezaškodí, aby sme si to aj my sami častejšie pripomínali. Amen. Zdroj:www.homily-service.sk