Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Malomocenstvo z neho zmizlo a bol čistý /17. 1. 2019/

V dnešnom evanjeliu vidíme, ako sa Pán Ježiš stretá s človekom, ktorý už stratil všetku nádej v lekársku pomoc. Možno mal za sebou dlhú históriu nákladnej liečby u rôznych lekárov, až kým nebola úplne jasná jeho diagnóza. Potom bolo nariadenie Mojžišovho zákona nekompromisné: „Ako nečistý musí bývať sám, musí sa zdržiavať mimo tábora.“ Evanjelista Marek hovorí: „K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil.“ Podľa toho, že sa tento príbeh objavuje hneď v prvej hlave Markovho evanjelia, môžeme usudzovať, že to bolo kdesi na počiatku Ježišovho pôsobenia. Otázka je, kde sa zobrala taká dôvera u tohto malomocného. Niečo výnimočné muselo vyžarovať z Ježišovej osobnosti. Všetci, ktorí sa s ním stretli a mali čisté srdce, uvedomili si Božiu blízkosť v ňom. V bytosti Ježiša Krista, Pravého Boha ale súčasne skutočného človeka, sa ukazujú nedozierne možnosti ľudskej prirodzenosti zjednotenej so Slovom Božím. Zjavuje sa aj to, čo skrze takéhoto božieho človeka vstupuje do sveta: Život, Uzdravenie ba dokonca Vzkriesenie. Postoj „na kolenách“ ukazuje za koho malomocný považuje Ježiša. Takisto to ukazuje aj dôvera s akou prosí: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Veriť v Toho, ktorého poslal Boh, je základom pre všetky Božie skutky. Veľmi často naším modlitbám chýba táto viera v Božiu moc. Stále si neuvedomujeme, že Boh nie je jednou zo stvorených skutočnosti. Boh nie je obmedzený ani priestorom a ani časom, ani zákonmi prírody, fyziky alebo matematiky. Dokonca nieje obmedzený ani zákonmi psychológie a našej ľudskej logiky. Nepodlieha žiadnym projekciám. Boh je nestvorená skutočnosť. Nadskutočno. Boh – Láska, je sám pre seba Zákonom. Všetko, čo robí, robí z Lásky. Boh je čistý Duch a to znamená aj toľko, že je Absolútnou možnosťou všetkého. Toto všetko si musíme uvedomiť, keď sa ideme modliť. Nikdy nehľadieť na veľkosť problému, ale vždy si uvedomiť, že Bohu je všetko možné. „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Toto je správna modlitba, ktorú Boh vyslyší. Jedinou otázkou je: „Ak chceš“, alebo „či chceš?“. Či sa ti páčim ako malomocný, alebo ma chceš vidieť radšej zdravého? Je v tom kus modlitby Otčenáš: „Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi!“ „Nie ako ja chcem, ale ako ty chceš!“. Skôr ako vyslovíme prosbu v modlitbe, je potrebné skúmať Božiu vôľu. Skúmať, čo sa Bohu páči. Keď čítame evanjelium a hľadíme na Ježiša a jeho život, začína sa nám v hlave rozjasňovať, čo sa Bohu páči. Bohu sa páči všetko to, čo vidíme konať Ježiša. Každý Kristov skutok zjavuje vôľu Otca. Veď práve preto prišiel na svet: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu." „Môžeš ma očistiť.“ V tomto je kus dôvery v Božiu moc. Modlitba bez viery neprináša ovocie. Pán Ježiš sa často pýta tých, ktorí prosia o pomoc. „Veríš, že ti to môžem urobiť.“ Alebo im povie: „nech sa ti stane, ako si uveril.“ Modliť sa treba v každej chvíli, aj vtedy, keď sme v pohode, aj vtedy, keď sme na dne. „Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Je to dokonalá odpoveď na prosbu malomocného. „Nechcem smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.“ Nechcem tvoje trápenie, ale chcem aby si bol zdravý a čistý. Koľko krát zaznie toto „chcem“ v evanjeliu. Chcem „aby mali život a aby ho mali hojnejšie“. Toto vyjadruje základný postoj Boha voči padlému človeku. To isté nám zjavuje podobenstvo o márnotratnom synovi. „Otcovi ho prišlo ľúto ešte keď bol ďaleko.“ Boh súcití s človekom, ktorý je určený k neporušiteľnosti Božieho obrazu. Boh je nekonečný súcit. Pozrime do Ježišovho srdca a nájdeme tam priepasť Božieho zľutovania. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Ježiš je prejavom Božej lásky voči nám. Je to láska a zľutovanie, ktoré spôsobili, že „vystrel ruku a dotkol sa ho.“ Ježiš zvláda jednou rukou to, načo by nám nestačili obidve. Tým, že sa Ježiš dotkol malomocného, akoby prebral jeho chorobu a sám sa stal nečistým. Preberá na seba jeho chorobu, ale svojím Božským Životom ju v sebe premáha. Prorok Izaiáš odhaľuje toto Ježišovo tajomstvo: „Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil,....“ „Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý.“ Uzdraviť niekoho z malomocenstva bolo tak veľkým a skvelým skutkom ako vzkriesiť mŕtveho. Bolo to niečo, čo presahuje možnosti prirodzeného človeka. Ježiš je Pánom života. Ježiš sám je dokonca Vzkriesenie a Život. Celý náš svet leží v nekonečnom Oceáne Života a Božej Všemohúcnosti. Zdroj:www.frantiskani.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie