Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Jedli a nasýtili sa /16. 2. 2019/

Človek nedokáže uživiť svoju dušu sám, ale jedine s Kristom, pretože duša k tomu, aby bola zdravá a zdatná, nepotrebuje tak ako telo telesný pokrm, ale potrebuje duchovný. Avšak ten, si človek nedokáže tak ako potravu, telesný pokrm, zohnať sám hocikedy a hocikde, ba nedá sa ani kúpiť, ale dá sa jedine získať. Získať ako dar a milosť od Boha a to vtedy a len vtedy, ak bude nasledovať a kráčať za Kristom. Ako je na tom naša duša? Staráme sa o ňu? Živíme ju tým duchovným pokrmom, ktorý dáva Kristus? Dbáme o to, aby bola zdravá a zdatná alebo sa staráme iba o telo a na dušu zabúdame? To, aký je náš prístup k tomu a či dbáme a ako dbáme o dušu, vidno na našom samotnom prístupe. Prístupe k svätej spovedi a najmä k svätému prijímaniu. Lebo ak k ním pristupujeme iba dva, tri či štyrikrát do roka, tak to o niečom svedčí. Aj duša, podobne ako aj telo, je našou neoddeliteľnou súčasťou, súčasťou nášho života. Veď bez nej tak, ako ani bez tela nemožno existovať. Ona hoci je neviditeľná, je v nás a preto je aj našou úlohou starať sa o ňu tak, ako sa dennodenne staráme o svoje telo. Nezanedbávajme ju, ale nasledujme Krista a kráčajme za ním; lebo tam, kde je Kristus, je aj duchovný pokrm, pokrm duše. On sám je pokrmom, ktorý sa láme a dennodenne sa dáva, aj pri tejto svätej omši, lebo chce, aby nie len naše telo mohlo byť nasýtené a zdravé, ale aj naša duša. Pristupujme preto často k svätému prijímaniu, no nie z donútenia, ale z lásky ku Kristovi a z túžby po živote a zdravej duši. Prosme, aby sme dennodenne nasledovali Krista a čo najčastejšie prijímali jeho telo ako duchovný pokrm pre dušu. Amen. ZDROJ:www.evanjelizacia.eu

napísal Jana Sakalová

16.2.2019 22:11

772 Prezretí, 0 Komentáre