Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia /23. 7. 2019/

Až šesťkrát počujeme v tejto výpovedi slovo „ovocie“; máme prinášať ovocie, a to veľa, a čoraz viac. Tým ovocím je sám človek vo svojej dokonalosti, ktorú dosiahol, vo svojom uskutočňovaní sa ako Božieho obrazu, v dopracovaní sa svojej viditeľnej podoby s Bohom, slovom: v celom svojom možnom zošľachťovaní, zdokonaľovaní. To je to ovocie tvorivého Božieho plánu, ovocie utrpenia Božieho Syna, ovocie zoslania Ducha Svätého. Toto ovocie sa rodí a dozrieva na základe každej námahy a bolesti všedného dňa. Ostatne, každý úspech na ceste nášho duchovného postupu, na ceste našej služby Bohu a blížnym -je tým ovocím, ktoré Boh odkladá do pokladnice našich zásluh. Takéto ovocie sa rodí a dozrieva v námahe - dokonca aj prevyšujúcej sily. Preto Pán Ježiš vystríha: Bezo mňa nemôžete nič urobiť. To isté, ale druhé, čo sa týka ovocia, počujeme dnes o potrebe zotrvávania v Kristovi: len kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia. A ostávať - to znamená udržiavať stále spojenie s Kristom prostredníctvom pravidelnej účasti na sviatosti zmierenia. Teológia učí, že v stave smrteľného hriechu nie sme schopní prinášať ovocie pre večný život. Okrem toho Pán Ježiš pripomína: Ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal... Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás atď. Jeho slová ostávajú v nás pod podmienkou, že tieto slová prežívame, čiže podľa nich žijeme. A k tomu čerpáme silu zo sviatosti zjednotenia vo svätom prijímaní, prostredníctvom ktorej plníme prianie, ktoré kedysi vyslovil, aby on bol v nás, a my v ňom (por. Jn 17, 23). Modlime sa peknými slovami jedného z našich básnikov: Pozdvihni moje srdce ako ovocie, ktoré spadlo vo víchre za múr tvojej záhrady - a hoď tam, kde zhromažďuješ svoje vybrané ovocie (L. Staff). Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie