"Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje"/24. 2. 2017/Podľa učenia Cirkvi platne uzatvorené manželstvo nemožno zrušiť, nedá sa rozviesť, a tým ukončiť jeho existenciu. Pri sobášnom obrade sa cituje veta, ktorú hovorí Pán Ježiš: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ V Cirkvi nejestvuje obdoba civilného rozvodu. Za istých okolností však môže dôjsť k zániku manželského zväzku.
Okolo nás sú hodnoty, ktoré si máme vážiť a chrániť. Ak si ich nechránime, zničia sa, preto ochraňujme prírodu, čistotu ovzdušia, životné prostredie… Čím je ľudstvo staršie a vyspelejšie, tým sú tieto otázky aktuálnejšie a potrebnejšie. V dnešnom evanjeliu Ježiš vystupuje ako ochranca manželstva. Jeho slová sú úplne jasné a jednoznačné: Preto muž opusti svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje! Farizeji sa odvolávali na Mojžišov zákon, v ktorom je možné manželku prepustiť. Ježiš však argumentuje, že Mojžiš im dal tento zákon pre tvrdosť ich srdca. Muži totiž veľmi často a jednoducho prepúšťali manželky, preto zákon od nich žiadal prepúšťaciu listinu, ktorým sa každý takýto prípad stával právne kontrolovateľný. Vidíme však, že situácia sa nemení a aj dnes je veľa veriacich ľudí, ktorí rozprávajú o rozvode celkom vážne a považujú ho za súčasť života. Ohradzujú sa rozsudkom v mene Republiky, civilným zákonom, zdravým rozumom, šťastím a dôstojnosťou človeka… Rozvod si mnohí predstavujú ako výmenu košele, čím sa dávajú do spolku s farizejmi a pýtajú sa Ježiša: Je povolené manželstvo rozviesť? Ježiš aj dnes, tak ako pred dvetisíc rokmi, vystupuje ako najvyšší Zákonodarca a nekompromisne pripomína, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu a vyhlásil, že budú dvaja jedným telom, ktoré nemôže nikto deliť. Ak by predsa chcel niekto rozdeliť toto telo, hreší proti Bohu aj proti človekovi a ničí jeho časné i večné šťastie. Ježišove slová však mnohí nechcú chápať, preto sme denne svedkami rozpadu desiatok manželstiev. Ježiš však aj napriek tomu stále hovorí: Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje! Tento tvrdý a bezvýnimočný zákon nám Boh dal preto, aby nás samých chránil. Veď si len predstavme, keby bolo manželstvo rozlučiteľné, aká neistota by vládla v ľuďoch. Keď mi zvráskavie tvár, stane sa dajaký úraz a zostanem pripútaný na lôžko alebo zostarnem, ten druhý ma môže hocikedy zanechať, môže si nájsť iného a so mnou žiť len dovtedy, dokiaľ mu vyhovujem. Povedzte sami, nebolo by to hrozné a tragické? Ale keďže Boh prehlásil manželstvo za nerozlučiteľné, nemôže sa čosi také stať. Manželia majú byť spolu v dobrom i v zlom, v šťastí aj v nešťastí, v zdraví i v chorobe… Takto dobrovoľne pred Bohom a ľuďmi jeden druhému sľubujú. A je tu ešte jedna veľmi dôležitá skutočnosť, ktorá hovorí pre nerozlučiteľnosť manželstva. Ježiš túto hádku s farizejmi končí žehnaním detí, berie ich do náručia a objíma. Tým chce jasne povedať, že pri rozpadoch manželstiev najviac trpia deti. Nám možno v tejto chvíli napadne otázka: Prečo sa manželstvá rozpadávajú? Aj na ňu Ježiš odpovedá v dnešnom evanjeliu: Pre tvrdosť srdca. Je to tvrdosť voči Bohu, ktorý dal ľuďom zákon nerozlučiteľnosti na obranu ich vlastného dobra. Je to tvrdosť voči partnerovi, ktorý možno preplače dni a noci a všemožne sa bráni proti rozdeleniu. Je to tvrdosť voči deťom, ktoré hneď po rozvode sa stanú „polosirotami“, hoci majú žijúceho otca aj matku a jeden z nich o ne nestojí. Ktosi by sa ale mohol brániť tvrdením: Dobre, ale čo ak sa manželia začnú nenávidieť? Pozrite, kresťanovi, ktorý má milovať aj svojích nepriateľov, by sa to nemalo stať a najmä v rodine. Kristus nám káže odpúšťať. A komu odpustiť, ak nie svojmu najbližšiemu blížnemu, manželovi alebo manželke? Ježiš teda nepripúšťa ani túto alternatívu, že sa dvaja začnú nenávidieť. Nazrime teraz do našej rodiny, do mojej rodiny. Ako je to s nami doma? Možno sa verejne nerozvádzame, ale ako to vyzerá v mojom srdci? Patríme si navzájom a deťom úplne a úprimne? Aj nám platia Ježišove slová: Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje! Otec troch detí si zvykol chodievať po práci domov v „dobrej nálade“. So spolupracovníkmi si často posedeli pri poháriku, a keď prišiel domov, bol surový a vulgárny. Manželka musela často s deťmi odísť k sestre, ktorá bola vydatá v tom istom meste. Príbuzných táto situácia znepokojovala a radili jej, aby sa rozviedla. Ba našli sa aj takí, ktorí tvrdili, že v takýchto prípadoch rozvod do určitej miery povoľuje aj Cirkev. Táto žena, hoci veľa trpela, odvolávala sa na to, že pred oltárom sľúbila manželovi vernosť v dobrom aj v zlom, a preto ho nesmie opustiť. Dodala: Ešte viac sa za neho musím modliť. Možno vy nemáte tieto problémy v manželstve, ale je veľa rodín medzi nami, ktoré ich majú a rozmýšľajú nad rozvodom. Modlime sa za ne, aby vytrvali vo vernosti a vo vzájomnej láske. Modlime sa, aby si manželia dokázali odpúšťať, aby všetky problémy riešili pohľadom na ukrižovaného Krista. A nezabúdajte, milí manželia a rodičia, že vaše manželstvo bude vtedy naozaj šťastné, ak do neho vpustíte Ježiša a dovolíte mu, aby s vami kráčal cestou života. Lebo len on je opravdivým ochrancom manželstva a rodiny. Zdroj:www.trojica.sk
