Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

"Predaj všetko, čo máš, a nasleduj ma" /27. 2. 2017/ Prv ako niekam ideme, si každý z nás skontroluje, či má potrebné veci, napr. doklady a peniaze. Málokto niekam ide bez peňazí, sú totiž potrebné pre náš praktický život. Môžeme si za ne niečo kúpiť, môžeme ich investovať, a ak ich nemáme dosť, trápime sa tým. Hodnotu či cenu každej veci vyjadrujeme v peniazoch. Pokojne môžeme povedať, že peniaze sú súčasťou nášho života a myslenia. Na naše veľké prekvapenie, ba priam zhrozenie, Ježiš nám hovorí: Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! Čo tým chce Syn človeka povedať? Sú azda naše peniaze a majetok prekážkou na ceste k Bohu? Je zlé niečo vlastniť? Aj keď slová Pána Ježiša sa na prvé počutie zdajú tvrdé, nie je tomu tak. Veď on sám vraví, že neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť. A v Starom zákone sa píše, že majetok a bohatstvo sú znakmi Božieho požehnania. Ak niečo získame, niečo sa nám urodí, niečo vyrobíme, to je znak Božieho požehnania. Ježiš teda nehovorí, že mať majetok je zlé. On upozorňuje skôr na nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí, lebo majetok nás môže zmeniť a môže prekážať na ceste k Bohu tým, že sa naň naviažeme, že ho naše srdce bude milovať viac ako Boha a blížneho. Aj všeobecná skúsenosť hovorí, že tí, čo majú veľa peňazí, majú väčšie problémy zrieknuť sa ich. Kedysi dávno, keď po moriach ešte plávali veľké drevené plachetnice a plavba nebola tak bezpečná ako dnes, plavil sa aj jeden obchodník. Mal ohromný zisk z obchodu a teraz sa vracal domov s loďou plnou zlatých dukátov a luxusného tovaru. Počas plavby sa však strhla veľmi silná búrka a hrozilo, že loď stroskotá. Námorníci prosili obchodníka, aby dovolil vyhádzať náklad do mora. Ale obchodník o tom nechcel ani počuť. Darmo nariekali, že naisto zahynú, ak neodľahčí loď. Bol neoblomný. Jeho rozum aj srdce boli spútané láskou k majetku. No prišla obrovská vlna, zaliala preťaženú loď a tá sa potopila. Takmer celá posádka sa utopila, len hŕstka prežila, aby rozprávala, ako sa lakomý obchodník utopil aj so svojím zlatom. Tragickú smrť obchodníka nespôsobilo jeho zlato, ale to, že sa ho nedokázal zrieknuť. Naše majetky môžeme pokojne vlastniť ďalej, buďme však štedrí a veľkorysí. Nezabúdajme sa podeliť, darovať, zrieknuť sa. Nech náš majetok pomáha nielen nám. Pred Bohom sú si rovní chudobní i bohatí. Pred Bohom zaváži len naša živá viera. A ak sa nám zdá, že naše srdcia lipnú k majetku, prosme Pána, aby nás od toho oslobodil, aby sme si nikdy nezatvorili ruku pred tými, čo našu pomoc potrebujú. Myslime najprv na Božie kráľovstvo a to ostatné sa nám pridá.

Prv ako niekam ideme, si každý z nás skontroluje, či má potrebné veci, napr. doklady a peniaze. Málokto niekam ide bez peňazí, sú totiž potrebné pre náš praktický život. Môžeme si za ne niečo kúpiť, môžeme ich investovať, a ak ich nemáme dosť, trápime sa tým. Hodnotu či cenu každej veci vyjadrujeme v peniazoch. Pokojne môžeme povedať, že peniaze sú súčasťou nášho života a myslenia. Na naše veľké prekvapenie, ba priam zhrozenie, Ježiš nám hovorí: Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! Čo tým chce Syn človeka povedať? Sú azda naše peniaze a majetok prekážkou na ceste k Bohu? Je zlé niečo vlastniť? Aj keď slová Pána Ježiša sa na prvé počutie zdajú tvrdé, nie je tomu tak. Veď on sám vraví, že neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť. A v Starom zákone sa píše, že majetok a bohatstvo sú znakmi Božieho požehnania. Ak niečo získame, niečo sa nám urodí, niečo vyrobíme, to je znak Božieho požehnania. Ježiš teda nehovorí, že mať majetok je zlé. On upozorňuje skôr na nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí, lebo majetok nás môže zmeniť a môže prekážať na ceste k Bohu tým, že sa naň naviažeme, že ho naše srdce bude milovať viac ako Boha a blížneho. Aj všeobecná skúsenosť hovorí, že tí, čo majú veľa peňazí, majú väčšie problémy zrieknuť sa ich. Kedysi dávno, keď po moriach ešte plávali veľké drevené plachetnice a plavba nebola tak bezpečná ako dnes, plavil sa aj jeden obchodník. Mal ohromný zisk z obchodu a teraz sa vracal domov s loďou plnou zlatých dukátov a luxusného tovaru. Počas plavby sa však strhla veľmi silná búrka a hrozilo, že loď stroskotá. Námorníci prosili obchodníka, aby dovolil vyhádzať náklad do mora. Ale obchodník o tom nechcel ani počuť. Darmo nariekali, že naisto zahynú, ak neodľahčí loď. Bol neoblomný. Jeho rozum aj srdce boli spútané láskou k majetku. No prišla obrovská vlna, zaliala preťaženú loď a tá sa potopila. Takmer celá posádka sa utopila, len hŕstka prežila, aby rozprávala, ako sa lakomý obchodník utopil aj so svojím zlatom. Tragickú smrť obchodníka nespôsobilo jeho zlato, ale to, že sa ho nedokázal zrieknuť. Naše majetky môžeme pokojne vlastniť ďalej, buďme však štedrí a veľkorysí. Nezabúdajme sa podeliť, darovať, zrieknuť sa. Nech náš majetok pomáha nielen nám. Pred Bohom sú si rovní chudobní i bohatí. Pred Bohom zaváži len naša živá viera. A ak sa nám zdá, že naše srdcia lipnú k majetku, prosme Pána, aby nás od toho oslobodil, aby sme si nikdy nezatvorili ruku pred tými, čo našu pomoc potrebujú. Myslime najprv na Božie kráľovstvo a to ostatné sa nám pridá. Zdroj: www.trojica.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie