Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

"Stonásobne viac dostanete v tomto čase s prenasledovaním a v budúcom veku večný život" / 28. 2. 2017/ Ježišu môj, chcem Ti prinášať v tichu svojho srdca obety. Otváram Ti svoje srdce v úprimnosti: Myslím, že Ti mám čo dať, ale rovnako ako Tvojim učeníkom, aj v mojich myšlienkach vzniká otázka, čo z toho budem mať... Toto je dôkaz mojej nedostatočnej a nedokonalej lásky k Tebe. Prosím, Ježišu, vzbudzuj v mojom srdci dokonalú lásku, aby som sa na to nepýtal, ale konal vždy podľa hlasu svojho svedomia.

Sv. Peter vyjadruje svoje obavy a nádej, keď akoby pripomína Pánu Ježišovi: Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. V skutočnosti to, čo opustili apoštoli, nebolo až tak veľa; dôležitejšie bolo, že išli sme za tebou. Kristus to naplno oceňuje a odmeňuje s imponujúcou štedrosťou: Niet nikoho, kto by pre mňa... opustil..., aby nedostal stonásobne viac; teraz... a v budúcom veku večný život. To stonásobne viac, prisľúbené už v časnom živote, môže vyvolať u niekoho pochybnosti; hoci sv. Hieronym sa to snaží vysvetliť tak, že kto pre Spasiteľa opustí materiálne veci,... dostane miesto toho duchovné, ktoré v porovnaní s materiálnymi predstavujú práve takú hodnotu, ako malý počet vo vzťahu k sto. Ale bezpochyby stonásobne viac a neporovnateľne viac je hodný prisľúbený nám večný život. Pre dnešného konzumenta časných hodnôt spomínanie večného života sa stalo čímsi tak nepraktickým a nehodiacim sa pre život, že je to priam zahanbujúce. Avšak Kristus, keď nám sľubuje niečo v budúcom veku, ukazuje sa vlastne realistom, pretože čokoľvek by sľuboval a dal v tomto čase – nebolo by to schopné nás úplne uspokojiť, pretože všetko to je skazené prirodzenými nedostatkami, neistotou a nemá to trvácnosť. Preto tiež nielen veríme na slovo Kristovi, že je večný život, ale i pre večnosť žijeme. A nemáme dôvod, aby sme sa za túto nádej hanbili, pretože až večný život robí človeka skutočne bohatým, obdarováva ho dôstojnosťou a nádejou. Ale tiež nás zaťažuje zodpovednosťou; ale práve táto zodpovednosť za vlastný, alebo niečí večný život, vyzdvihuje nás nad všetky stvorenia. Tento večný život nemožno vyjadriť nijakými slovami. Keby sa však dal vyjadriť, tak či onak opísať, stal by sa úplnou dikciou. A nemáme dôvod, aby sme pochybovali o pravdovravnosti Krista, ktorý čokoľvek nám zjavuje a sľubuje – potvrdzuje vlastným životom, smrťou a zmŕtvychvstaním. Zdroj:pramene-inšpirácie

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie