Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

"Kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho" / 2. 3. 2017/ V tomto slove som cítila dôraz na slove "svoj" a "každý deň". Kto chce ísť za mnou, nech vezme každý deň SVOJ kríž a nasleduje ma. Nie nejaký iný, krajší, lepší, pohodlnejší... Ani nie väčší, ťažší, záslužnejší... Každý deň si mám vziať ten SVOJ "náklad". Presne ten, ktorý tu čaká na mňa. Tie možno drobné každodenné nepríjemnosti. Alebo povinnosti. Alebo netrpezlivosti... Preto som nakreslila kríže rôznych veľkostí. Pre niekoho je možno ten "jeho" kríž zdanlivo maličký, alebo "bezvýznanmý" - ale práve ten má niesť, lebo práve ten je jeho.

Osobne nezdieľam zaužívanú poučku slobody, ktorá v jednoduchosti hovorí: “Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého človeka”. Viackrát som rozmýšľal nad touto definíciou a zdá sa mi, že je poznačená veľmi obmedzeným a individualistickým chápaním slobody. Akoby ona spočívala v robení všetkého, čo si sám zaumienim. Pričom druhá osoba je poňatá ako limit či hranica, za ktorú vo svojom “slobodnom” rozhodnutí nemôže ísť. Druhý predstavuje hrozbu pre prežívanie absolútnej slobody. Ak by tu ten druhý nebol, moja sloboda by sa mohla rozšíriť do nekonečna. Takýto koncept slobody je daný len pre mňa, pre moju vôľu e pre moju moc. Môžeme ju nazvať “egologickou” slobodou (ego - ja), teda realizovanou “výlučne pre mňa”, kde “ego” sa snaží obsadiť najväčšie možné miesto. Takáto sloboda je však len karikatúrou opravdivej slobody a my sa stávame otrokmi samých seba. Dnešné evanjelium ponúka priam opačný spôsob prežívania vlastnej slobody: “Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba…” pričom dodáva: “kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho…” Boh nenúti ale ponúka cestu života. Ona spočíva prežívanie pozornosti a lásky voči druhému. Na tejto ceste druhý sa stáva nie limitom ale možnosťou. V tomto je človeku daná sloboda zvoliť si ju alebo odmietnuť. Teda v pravej slobode, druhý predstavuje dôvod, ktorý pozýva moju slobodu k realizácii vychádzajúc z vlastnej uzavretosti a zamerania na seba samého. Môžeme ju nazvať “ekologickou” slobodou (ekológia - náuka o vzťahoch a vzájomnom pôsobení organizmu a prostredia). Slobodou, ktorá je prežívaním vzájomného vzťahu a obohacovania medzi jednotlivými článkami. Pozýva k otvoreniu sa pre druhého a stretnutiu s ním. Teda k vzájomnej dôvere. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie