« Späť

Z dnešného evanjelia

"Kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude veľký" /22. 3. 2017/ Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu prehlasuje: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ Niekedy sa, podobne ako Židia v dobe Pána Ježiša, mylne domnievame, že problémom človeka je Boží zákon a teda prvoradá úloha Mesiáša spočíva v oslobodení človeka od záväznosti Zákona, ktorý Boh zjavil na vrchu Sinaj Mojžišovi. Prečo je to s nami tak? Pretože po prvotnom hriechu sa nám Boží zákon javí ako ťažké až neznesiteľné bremeno. Židia čakali od Mesiáša, že ich oslobodí od tohto ťažkého bremena. A priznajme sa, že aj my kresťania sa občas domnievame, že nás aspoň po smrti čaká akýsi Mohamedánsky raj, akási blažená neviazanosť, sloboda bez zákona, možnosť robiť, čo sa nám zachce. V zásade to nieje zlá túžba: môcť robiť, čo sa nám zachce. Problém je v tom, že po prvotnom hriechu sa vôľa človeka naklonila ku zlu. A teda často chceme to, čo nám v konečnom dôsledku škodí a k tomu, čo nám osoží sa musíme donucovať. Sv. Augustín to vyjadril veľmi trefne: „Božie Slovo sa ti bude najprv javiť ako nepriateľ tvojej duše, kým nepochopíš, že je príčinou tvojej Spásy.“

My-ľudia si často prispôsobujeme význam slov podľa toho, ako nám to vyhovuje. Z toho prichádzajú mnohé nedorozumenia, šarvátky a chaos. Stačí sa pozrieť, ako si v osobnom i spoločenskom živote prispôsobujeme slovíčko sloboda. Taká najkratšia definícia slobody je: “Sloboda chápaná ako neprítomnosť donucovania”, z ktorej jasne vidieť, že to má ďaleko od “robiť si, čo chcem”. Pokuľháva aj definícia, ktorú nám vtláčali do hláv učitelia: “Sloboda človeka končí tam, kde začína sloboda druhého.” Potom sa deje to, že kresťania sú donútení žiť spôsobom, ktorí si v slobode definoval liberálny svet: “Moja sloboda kresťana končí tam, kde začína sloboda socialistov a liberálov z Európskeho či Slovenského parlamentu”. Teda sloboda je ďaleko od svojvôle - anarchie. “Sloboda znamená možnosť rozhodnúť sa a to ma robí zodpovedným za následky môjho rozhodnutia.” Teda socialisti a liberáli svojimi zvlášť etickými rozhodnutiami v parlamente oberajú človeka o možnosť rozhodnutia, a tak aj o slobodu a vzápätí i zodpovednosť. Ježiš sa svojim krajanom mohol zdať ako nejaký anarchista, ktorý popiera tradície a Zákon. Sú v pomykove nad jeho slobodou, v ktorej dáva do poriadku nánosy noriem (žeby ako súčasné nánosy noriem socialistov a liberálov, ktoré nanášajú na to, čo voláme ľudské práva), ktoré boli pripísané Mojžišovi. Robí to mocou Ducha a znovu interpretovaním Tóry. Neprispôsobuje si Zákon, nemanipuluje s ním, ale odhaľuje pravý význam Božieho slova daného pre človeka. Celý jeho prejav na vrchu sleduje jediný cieľ: znovu navrátiť človeku pravdu uloženú v Zákone. Jeho slová: “Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.”, pripomínajú Izraelskému národu, že Boh dáva Zákon nie preto, aby nad ním panoval. Dáva ho preto, aby človeku zjavil pravdu, v ktorej človek môže neustále rásť a stávať sa človekom. Zvykneme pri nevhodnom správaní povedať človeku: “správaš sa ako nejaké zviera”. Vyjadrujeme tým: tvoje správanie nezodpovedá správaniu človeka. Ale aký model správania je ten správny? Kristus nám pripomína: “kto ich (Božie slová vyjadrené v Písme) zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký”. Ich zachovávaním sa neustále približujeme k ideálu “byť človekom”. Teda modelujeme svoj život, svoje správanie, aby sme sa priblížili ku ideálu, alebo plánu, ktorý mal Boh pri stvorení sveta. Zdroj:www.domimacak.eu
Komentáre

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
18 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie