Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko /27. 4. 2017/

V dnešnom čítaní zo Sk vidíme, ako apoštolov, po ich zázračnom vyslobodení z väzenia, znovu predviedli pred Veľradu. Veľrada bola pre nich najvyššou náboženskou inštanciou. Skladala sa z najvyšších kňazov a z rôznych významných osobností náboženského života. Veľkňaz ich vyšetroval a povedal im: „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“ Kým sa človek nerozhodne uznať svoj hriech, stáva sa Ježiš pre neho obžalobou. Zaujímavá je obrana apoštolov. Skúsme si podrobne prebrať odpoveď apoštolov: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.“ Poslušnosť, ako cnosť, nespočíva v tom, aby sme počúvali každého. Poslušnosť nie je ovocím strachu a ani zbabelosti, ale lásky. Pravá poslušnosť je poslušnosť Bohu. Teda kresťanská poslušnosť je predovšetkým poslušnosť Bohu a ľuďom len natoľko, nakoľko sa neodchyľujú od poslušnosti k Bohu. Nemôžem poslúchať ľudí proti Bohu. Samozrejme aj vo veciach viery existuje disciplína. Boh ma postavil pod poslušnosť predstaveným, ktorý ma majú viesť po ceste spásy. A ak sa z lásky k Ježišovi zrieknem svojej vôle, pripravujem sa tým na dokonalú poslušnosť, ktorú žijú nebešťania. Ale ani svojich predstavených nesmiem počúvať, proti svojmu istému a správnemu svedomiu. Svedomie je Božím hlasom, ktorý mi hovorí: „Konaj dobro a vyhýbaj sa zlu!“ Niekedy človek nemusí mať úplne jasne, čo je dobré a čo skutočne zlé, ale keď tú istotu má, je povinný počúvať svoje svedomie. Svedomie má byť osvietené Božím Slovom, pretože náš rozum sa po dedičnom hriechu zatemnil. Svedomie je hlasom Božím v tom zmysle, že nám zreteľné hovorí: „Konaj dobre a vyhýbaj sa zlu!“ Človek však nemusí mať vždy úplne jasno, čo je dobré a čo zlé. A práve toto nám zjavuje Boh svojím Slovom. Boh sa zjavuje v ľudskom svedomí, ktoré je osvietené Božím Slovom. Svedectvom správne žité poslušnosti je Boží Duch. Boh dáva svojho Ducha tým, ktorí ho počúvajú. Ak ma poslušnosť nevedie k tomuto posilneniu života mocou a Duchom Božím, potom sa nemusí jednať o správnu poslušnosť. Prítomnosť Ducha Svätého vo svojom živote spoznáme predovšetkým podľa jeho ovocia. Ovocie Ducha, je láska, radosť, pokoj, šťastie. Nesprávna poslušnosť môže dušu uviesť do vnútorných zmätkov. Apoštoli hlásajú: „Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov.“ Ježiš prichádza ako Spasiteľ. Kto chce, nachádza v ňom milosť obrátenia a odpustenia. Bolesť, ktorú spôsobuje v našich dušiach, je bolesť, ktorá sa má premeniť na ľútosť a tak nás priviesť ku Spáse. Existuje však aj iná, šialená možnosť, ktorú ukazuje dnešný čítanie: „Keď to počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.“ Neuznaný a neoľutovaný hriech spôsobuje takisto bolesť, ale táto bolesť vedie ku zlosti ak ďalším hriechom. Človek sa tak prepadá do čoraz väčšej mravnej biedy a väčšieho utrpenia, za ktoré si však nesie zodpovednosť sám. Jediná správna odpoveď na bolesť, ktorá pramení z poznania hriechu, je ľútosť a obrátenie. Tak nám to ukazujú SK na inom mieste, kde Peter po zoslaní Ducha Svätého káže zástupom, ktoré uznali svoj hriech: „Čiňte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Ducha Svätého." V evanjeliu sme počuli, ako Ježiš hovorí Nikodémovi: „Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo. Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý.“ Ježiš k nám hovorí ako pravdivý svedok, ako ten, kto prišiel zhora, kto svedčí o tom, čo videl a počul. Do Ježišovho človečenstva sa prelieva večné poznanie II. Božské osoby, aby nám svojimi ľudskými ústami a ľudskou rečou rozprával o tom, čo videl a čo počul. Ak prijímame jeho svedectvo, potvrdzujeme tým, že Boh je pravdivý. Vzdávame tým úctu Bohu. Ježiš je Pravda, ktorú vypovedal Boh, ktorú zjavil Otec. Ježiš vydáva svedectvo o pravom Bohu a súčasne aj o pravom človeku, pretože dokonalý človek, pravý a pôvodný človek je Bohočlovek. Ježiš vydáva pravdivé svedectvo o veciach nebeských i pozemských. Ježiš je Pravda o Bohu i o človeku. „Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery.“ Ježiš je ten, koho posiela Boh. Ježiš je ten, ktorý má plnosť Božieho Ducha. Preto hovorí Božie Slovo, aj keď toto Božie Slovo zaznieva skrze jeho ľudské ústa. „Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko. Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.“ Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní potvrdzuje: „Je mi daná všetka moc na nebi i ne zemi ..“ Je dôležité, aby sme verili v Syna, teda vo fakt II. Božskej osoby, ktorá sa pre nás a pre našu spásu stala človekom. Totiž len fakt Vtelenie nám zjavuje veľkosť Božej Lásky. Kto neuzná tento vrcholne pravdivý čin Božej lásky, neuzná Boha ako Lásku, neprenikne do poznania Božej Lásky a zostáva mimo tejto lásky. Boží Syn je Pravdou, pred ktorú sme vyzvaní skloniť sa. On je Božím prejavom Lásky voči nám. Keď v neho veríme, už máme večný život. Ale kto neverí Synovi, neuvidí život, ba Boží hnev na ňom zostáva. Neuveriť v Božiu Lásku, ktorá sa zjavila v Božom Synovi, je najťažšou urážkou tejto Lásky. Aj z tohto môžeme pochopiť, že prirodzený človek, teda človek, ako sa rodí na tento svet, keď sa neotvorí Kristovi, je mimo Božieho priateľstva. Všetci sme po prvotnom hriechu zasiahnutí bytostnú bezbožnosťou. Predmetom Božej Lásky sa stávame natoľko, nakoľko v nás Boh môže spoznať svojho Syna. Skrze neho vstupuje do našich bytostí bytostná dobrota Boha, Boží Duch. Zdroj:www.frantiskani.sk