Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Otče, osláv svojho Syna! /30. 5. 2017/

Dnešné evanjelium nám ukazuje Ježišovu modlitbu. Určite nás zaujíma, ako a o čom sa Boží Syn a zároveň Syn človeka rozpráva s Bohom Otcom. Nás naučil modliť sa „Otče náš“, ale ako vyzerala jeho bohoľudská modlitba. Jeho vzťah k Bohu Otcovi je predsa iný ako je náš vzťah. „Otče, prišla hodina, osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba“. Možno nás to prekvapí, ale Pán Ježiš sa modlí za svoju Slávu a za Slávu Otca. Čo je to Sláva? Sláva je objektívne uznanie a ocenenie určitých osobných kvalít. My ľudia oslavujeme tých, ktorí si to nejakým svojím výkonom zaslúžili, či už ide o umelcov, športovcov, hercov, vedcov. Cirkev ide ešte ďalej. Oceňuje morálne kvality jednotlivcov a vyhlasuje ich za svätých. Všetci sme stvorení pre Slávu a nedá sa povedať, že nám na tom nezáleží, a že je nám úplne fuk, či nás druhí uznávajú, alebo nie. Naša ľudská túžba po sláve má často len jednu vadu, ktorú vytýka Božie Slovo farizejom: „Lebo slávu u ľudí milovali väčšmi ako slávu u Boha.“ Tento konflikt medzi ľudským a božským uznaním je problémom, ktorý sa objavuje od prvotného hriechu. Človek po hriechu, má iný vkus ako Boh. Napr. človek po hriechu je sústredený na vonkajšok, oceňuje telesné kvality, oceňuje ženu predovšetkým pre jej vonkajšiu krásu, muža pre jeho telesnú zdatnosť. Hľadať uznanie u ľudí, ktorí sú poznačení hriechom, ktorých rozum sa zatemnil a vôľa sa naklonila ku zlu, môže byť naozaj hriešne, možno až ťažko hriešne, ale hľadať Slávu u Boha, hľadať uznanie u Boha, nie je hriechom, naopak je to jedna z dôležitých čností. Boh človeka uznáva skrze ľudské svedomie. Svedomie je miesto v našej duši, kde môžeme zažiť nie len výčitky zo strany Boha, ale aj Boží potlesk a uznanie. Vo svedomí môžeme zakúsiť to, ako Boh prežíva nás. Tomáš Kempenský v Nasledovaní Krista hovorí: „Krátka je sláva, ktorú ľudia dávajú a prijímajú. Svetskú slávu vždy sprevádza zármutok. Sláva dobrých je v ich svedomí a nie v ľudskej chvále.“ Hľadanie Slávy u Boha vyplýva z prikázania lásky k sebe, ktoré je nám tak prirodzené, že ho Božie slovo nemusí vyhlasovať, ale ho jednoducho konštatuje. Keď hovorí o láske k blížnemu, hovorí: „Miluj blížneho, ako seba samého.“ V konečnom dôsledku seba milovať znamená hľadať Slávu. Sv. Bazil učí: „Nik rozumný nebude popierať, že slávou sa nazýva Duch Svätý, ak vezme do úvahy tieto Pánove slová: „Slávu, ktorú si ti dal mne, ja som dal im.“ Lebo naozaj dal učeníkom tú istú slávu, keď im povedal: „Prijmite Ducha Svätého.“ A túto slávu, hoci ju vždy mal, ešte skôr ako jestvoval svet, dostal v tom čase, keď sa odel do ľudskej prirodzenosti. A keď bola táto prirodzenosť skrze Ducha Svätého oslávená, všetko, čo je spríbuznené s touto slávou, dostáva účasť na Duchu, počnúc apoštolmi.“ Vidíme, že sám Ježiš sa modlí za túto Slávu. Teológia nás poučuje, že Ježiš je Pravý Boh ale súčasne pravý človek. Ježiš ako človek potrebuje toto uznanie. V tomto týždni sme toto Božie uznanie oslavovali na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Ako Syn Boží má túto Slávu ešte skôr ako povstal svet. Ježiš mal túto slávu skôr ako vznikol svet, pred všetkým stvorením. Jeho Sláva patrí do skutočností Nestvorených, Božských. Spolu so svätým Bazilom môžeme povedať, že touto slávou je Duch Svätý. On je naozaj Božský vzťah lásky, vzájomnosť Otca i Syna. Ježiš ako človek potrebuje túto Slávu zjaviť aj nám. Uskutočniť vtelenie Božej Slávy v čase a v priestore ľudského bytia. Pán Ježiš môže povedať: „Ja som ťa oslávil na zemi, dokončil som tvoje dielo, ktoré si mi zveril. A teraz ty Otče, osláv mňa pri sebe samom slávou, ktorú som mal pri tebe, skôr ako vznikol svet.“ Pán Ježiš dokonale napĺňa aj 4. prikázanie o úcte k rodičom. Pôvodný zmysel tohto prikázania je, „ži tak, aby si bol na Slávu rodičom“. Kiežby každý jeden z nás mohol takto konštatovať „dokončil som tvoje dielo, ktoré si mi zveril.“ Každý jeden z ľudí dostal určité poslanie na tomto svete. Nikto z nás tu nie je náhodou, ani omylom. Poznať toto svoje povolanie môžeme keď sa modlíme, keď sa pýtame: „Pane, čo chceš, aby som konal.“ Sme pozvaní k tomu, aby sme svojím životom oslávili Boha Lásku. Každý prejav dobra z našej strany v tomto svete vedie k oslave Boha Otca na nebesiach. „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ „Boh z našich dobier nehľadá úžitok ale slávu, t. j. zjavenie svojej dobroty,“ (sv. TA II/I q.114 a.1) Sv. Terezka hovorí o Panne Márii tieto slová: „Ona je skôr matkou ako kráľovnou. Ani by sa nemalo tvrdiť, že na základe svojich privilégií stavia do tieňa slávu všetkých svätých tak, ako keď pri vychádzajúcom slnku miznú hviezdy. Bože môj, čo sú to za reči! Matka, ktorá necháva miznúť slávu svojich detí! Ja si myslím, že je to práve naopak! Verím, že slávu vyvolených ešte zväčšuje!“ Zdroj:www.frantiskani.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie