« Späť

Z dnešného evanjelia - 11. nedeľa v Cezročnom období

Zvolal svojich dvanástich učeníkov a vyslal ich /18. 6. 2017/

Neutešený pohľad na masy trpiacich ľudí je dnešným ľuďom často ľahostajný. Dokonca mnohých nevzruší ani pohľad na ubiedených ľudí, trpiacich vo vojne, či v dajakých občianskych sporoch. Prečo? Veď nám sa žije relatívne dobre, máme čo jesť, máme kde bývať, starší občania dostanú načas dôchodky, takže všetko je v relatívnom poriadku a o iných sa nezaujímame. Dnes sme však počuli, ako je Ježišovi ľúto zástupu, lebo mu pripomínal ovce, ktoré boli zmorené a sklesnuté a ponevierali sa, akoby ani nemali pastiera. Dobre si uvedomil, že človek nežije iba z chleba. A mal pravdu, lebo človek nie je iba „jedák, pracant či spáč“. Človek je oveľa viac. Spisovateľ Saint-Exupery napísal knihu Vietor, piesok a hviezdy. V nej pozoroval rodinu, vezúcu sa na sedliackom voze. Videl mladú ženu s dieťaťom v náručí. Dieťa bolo bledé, matka zoslabnutá, akoby spala. Vedľa nich v špinavých šatách, stočený a apatický, ležal jej muž. Vyzeralo to, akoby si ani neuvedomoval stav dieťaťa a matky. A spisovateľ sa pýtal: Ako je len možný takýto nezáujem zo strany muža? A uvažoval ďalej: Veď iste boli v ich mladosti chvíle, keď sa na ňu, ako na dievčinu usmieval a ona sa červenala, keď ju oslovil. Určite sa vždy upravila, keď sa mala s ním stretnúť, aby mu nebola ľahostajná. Ako je to možné, že muž teraz leží bez záujmu o vlastnú rodinu, ako kus dreva? Aj my sa iste pýtame, ako je možné, že podobná situácia sa v živote ľudí často opakuje a oni dokážu žiť vedľa seba ako cudzie bytosti. Ježiš presne na takých myslí a s takými má súcit, keď hovorí, že mu je ľúto zástupu. Ďalej myslí aj na mladé rodiny, ktoré sa po krátkom čase spoločného života rozchádzajú. Štatistiky hovoria, že sa rozpadá každé tretie manželstvo. Ľudia, ktorí sa neskutočne milovali, zrazu sa nemôžu ani vidieť. Majú byt, peniaze a seba nenašli. Pýtame sa, ako je to možné? Možno bola zanedbaná predmanželská výchova, možno sa z rozhodnutím unáhlili, možno tak žili aj ich rodičia a tolerovali rovnaký život aj svojim deťom. A pravda je aj tá, že ľudia dnes berú rozvod ako čosi prirodzené, ako normálnu súčasť života. Pritom zabúdajú, že pri rozpade manželstva nikdy nejde iba o jedného, trpí nim celá rodina a má aj nepriaznivý spoločenský nepriaznivý dopad. Ježišovi bolo ľúto aj detí. Nielen tých, ktoré hladovali a hladujú, ktorým v rozvojových krajinách chýbajú základné lieky a zomierajú na banálne choroby, ale bolo mu ľúto aj tých, ktoré trpia hrubosťou svojich rodičov. Neuveriteľné sú správy a odhadované čísla o týraní detí, ktoré žijú v civilizovaných a blahobytných pomeroch. Ľúto mu bolo aj prestarnutých a osamelých ľudí, ktorí hoci žijú medzi nami, sú sami, nemajú nikoho, kto by ich mal rád a podal im čo len pohár vody. Ježiš prišiel aj pre nich a posiela k nim svojich apoštolov. Oni im zvestujú radostnú novinu, že život nie je iba na zemi, že nejestvuje iba chlieb, zábavy a zdravie. To všetko je síce krásne, ale iba dočasné. Človek však túži mať viac! Túži po trvalom uspokojení, bezpečí, istote a šťastí. Dal by Pán, aby sme si to všetci uvedomili! Potom by už nebolo ťažké uspokojiť sa s tou troškou šťastia, zdravia a radosti, ktoré dnešný svet poskytuje“ Potom by nebolo ťažké znášať aj nevyhnutné trpkosti a sociálny nedostatok. Potom by nemalo byť ťažké byť k druhým dobroprajný a prispieť k radosti iným, či už v manželstve, v rodine, alebo v kresťanskom spoločenstve. Ak takto budeme zmýšľať, náš život bude radostnejší, spokojnejší a hlavne budeme žiť v nádeji, že nás čaká vo večnosti život omnoho krajší. Pevne verme Ježišovi! Zdroj:www.trojica.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie