« Späť

Z dnešného evanjelia - 5. pôstna nedeľa

"Ja som vzkriesenie a život" /2. 4. 2017/ Aj keď sa smrti tela bojí každý človek a smrti duše len málokto, my si uvedomujeme význam Ježišových slov, ktoré povedal pri vzkriesení Lazára: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11,25-26).

V čom je sila správneho prežívania pôstnej doby? Opravdivé prežívanie pôstnej doby dáva nádej večného života. To preto, lebo pôstne obdobie, kedy si pripomíname utrpenie a smrť Krista, vrcholí veľkonočným aleluja. Je bohatstvom veriacich, keď nielen slovami, ale aj skutkami veria slovám, ktoré Ježiš povedal Marte, sestre Lazára: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11,25-26). Správanie Marty a Márie, sestier Lazára po jeho smrti k Ježišovi, je rozdielne. Mária, o ktorej Ježiš raz povedal, že „si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“ (Lk 10,42), je pokojné. Prijímala tých, ktorí im prišli prejaviť smútok nad smrťou brata Lazára. Keď sa stretla s Ježišom, „padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel“ (Jn 11,32). Tie isté slová predtým už povedala Marta, ktorá však pripojila: „Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá“ (Jn 11,22). Na pohľad nič rozdielne, a predsa. Marta neverí, že Ježiš má moc vzkriesiť jej brata. Neverí, že Ježiš je Boh, hoci jej Ježiš povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych“ (Jn 11,23). Nič nezmenia ani slová, aby uznala Ježiša za Mesiáša, keď povie: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení“ (Jn 11,24). Vtedy Ježiš vyslovil slová, ktoré až do konca čias pre tých, čo uveria v jeho božstvo, sú nádejou, istotou, zárukou aj v tých najťažších dňoch, hodinách života, keď prichádza smrť: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11,25-26). Mária v týchto slovách vydáva svoje vyznanie viery. Je to následok toho, že si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníma. Predtým počúvala Ježišove slová a uvažovala nad nimi, ale ich aj prijala za svoje. Marta verí vo vzkriesenie na konci čias, ale Ježiš nielen raz vzkriesi všetkých, čo zomreli, ale Ježiš má moc vzkriesiť pri rozhovore s Martou. To, že je Boh, dokáže nielen príkazom „odvaľte kameň“, to by mohla byť zvedavosť, čo predpokladala Marta, keď hovorí: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe“ (Jn 11,39), ale Ježiš dáva príkaz, ktorý môže dať jedine Boh: „Lazár, poď von“ (Jn 11,43)! Vzkriesenie Lazára je posledným a najväčším znamením, ktoré Ježiš urobil za svojho verejného účinkovania. On jediný vie, čo ho čaká v Jeruzaleme, hoci to viackrát predpovedal. Slová: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11,25-26), adresuje každému človeku do konca čias. Tieto slová Ježiš potvrdil v Jeruzaleme, kde pokračoval po odchode z Betánie. Vzkriesenie a život nie sú teda, ako sa domnievali farizeji a aj Marta, vzdialenou nádejou, ale istotou, ktorou presvedčil Ježiš ženu Samaritánku pri studni, i slepého od narodenia, ktorému blatom natrel oči a prikázal umyť ich v rybníku Siloe. Ježiš svojím slovom, činmi a znameniami dokázal svoju moc i to, že je Boží Syn, pravý Boh, že jedine on má moc súdiť živých i mŕtvych. Zdroj:www.www.vincentini.sk
Komentáre

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie