Svätý Jozef Vaz, kňaz /16. 1. 2018/ * 21. apríl 1651 Benaulim, Goa, India † 16 január 1711 Kandy, Srí Lanka

Svätý Jozef Vaz, kňaz José (Jozef) Vaz sa narodil v Indii, v dedinke Benaulim, v oblasti mesta Goa dňa 21. apríla 1651, v rodine brahmínov Konkany, ktorá v 16. storočí prešla na kresťanskú vieru. Po zavŕšení prípravných štúdií v meste Goa (v tomto meste pôsobil niekoľko desaťročí predtým aj sv. František Xaverský) pokračoval v humanistickej formácii na jezuitskej univerzite. Filozofické a teologické štúdiá absolvoval v dominikánskom kolégiu sv. Tomáša Akvinského. Za kňaza bol vysvätený v roku 1676. Na mariánskom pútnickom mieste blízko Sancoale spísal v roku 1677 otec Jozef dokument, v ktorom sa vyhlásil za „otroka“ Panny Márie a daroval jej svoj život. V tomto období sa v otcovi Jozefovi prebúdza túžba ísť pomôcť kresťanom na Cejlóne (dnes Srí Lanka). Kňazskú službu však začína vykonávať vo svojej rodnej dedine. Čoskoro ho poslali kázať do katedrály a venuje sa službe spovedania a duchovného vedenia. Autority diecézy ho posielajú do Kankary, kde Svätá stolica ustanovila Apoštolský vikariát, ale kde sa rozpútala smutná roztržka kompetencií a jurisdikcií, ktorá vyrušovala život veriacich. Bola to pokora a mimoriadna obetavosť otca Vaza, ktorá dopomohla k zmiereniu pastierov. Vrátil sa do Goy v roku 1684 v samote a v tieňoch, v ktorých ho nechala ľudská nevďačnosť. Zatúžil vstúpiť do nejakého rehoľného inštitútu. Na vrchu Monte Boa Vista našiel troch indických kňazov, ktorí začali spoločný život pri kostole Svätého Kríža Zázrakov a požiadal o prijatie medzi nich. Zvolili ho za predstaveného a stal sa skutočným zakladateľom komunity, ktorej dal jasný duchovný ráz a právnu formu Kongregácie sv. Filipa Neriho. Keď Klement XI. 26. novembra 1706 potvrdil založenie oratória a schválil jeho činnosť, otec Vaz už bol na Cejlóne. Už na konci roka 1686 totiž vycítil tú správnu chvíľu pre odchod. Vtedy totiž oratoriánska komunita bohatá na povolania a dobré ovocie dokázala pokračovať už bez neho. Bola to chvíľa odpovede na načas potlačené povolanie ísť pomôcť opusteným katolíkom na Cejlóne. V spoločnosti chlapca menom João, ktorý ho sprevádzal až do konca so synovskou láskou, sa mu podarilo po mesiacoch márnych pokusov vylodiť na brehoch Cejlónu. Napriek strachu z odhalenia začal hľadať katolíkov, ktorých väčšina pod ťarchou prenasledovania navonok prebrala spôsoby kalvínov a nemala odvahu sa prejaviť. Otec Vaz si zavesil na krk ruženec a začal klopať z dverí na dvere prosiac o almužnu. Popri budhistoch a hinduistoch konečne spozoroval, že si predsa len niekto na ňom so záujmom všimol tento znak katolíckej nábožnosti: začal u istej rodiny a keď sa presvedčil o jej vernosti, odhalil jej svoju totožnosť. To bol začiatok reevanjelizácie ostrova v dedine Jaffna, ktorá trvala dva roky. Bola to tajná služba, nočné slávenie svätej omše a osobné duchovné rozhovory či spovede s tými, ktorí sa na neho obracali. Rozkvet katolíckej komunity pritiahol pozornosť Holanďanov, rozpútal sa hnev guvernéra a nemálo katolíkov sa stalo mučeníkmi. No otca Vaza zachránili samotní veriaci, ktorí ho priviedli k úteku do vnútrozemia ostrova, do malého štátiku Kandy, ktorý bol vtedy ešte formálne nezávislý. Kráľ ho uväznil, ale informovaný o svätosti života väzňa sa stal jeho priateľom a otec Vaz mal možnosť ohlasovať a šíriť vieru v celom kráľovstve. Poprechádzal pešo celé teritórium a všade obnovoval prítomnosť Cirkvi. Kráľov postoj k misionárovi sa zmenil najmä po jednej búrlivej udalosti. Stalo sa to počas istého obdobia dlhého a hrozného sucha. Domáce pohanské uzmierovacie obety boli neúčinné. Panovník požiadal otca Jozefa o modlitbu za dar dažďa. Ten dal postaviť na hlavnom námestí pred kráľovským palácom oltár, položil naň kríž a začal sa na kolenách horlivo modliť. Skôr než skončil, prišiel hojný dážď. Odvtedy mu panovník dal plnú slobodu. V noci 15. januára 1711 po tom, čo prijal sviatosti zomierajúcich, žiadala od neho oratoriánska komunita poslednú spomienku. Povedal im: „Pamätajte, že nie je ľahké splniť vo chvíli smrti to, čo sa zanedbávalo počas celého života.“ A keď si žiadali od neho modlitbu za všetkých, keď bude v prítomnosti Božej, povedal: „Ja som nič. Žite podľa Božej vôle. Iba vtedy, keď som počúval radu ostatných spolubratov, som sa vyhol chybám.“ Mal vysokú úroveň duchovného života. Bol askétom úplne chudobným a pripraveným na každú obetu pre šírenie katolíckej viery. Za svätého bol vyhlásený pápežom Františkom počas jeho apoštolskej cesty na Srí Lanke 14. januára 2015. Sv. Jozef Vaz je v poradí tretí kanonizovaný Ind. Autor: Juraj Vittek Zdroj:Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 1/2015