Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Ján Sarkander, mučeník /17. 3. 2018/ * 20. december 1576, Skoczów, Sliezsko † 17. marec 1620, Olomouc

Svätý Ján Sarkander, mučeník Svätý Ján Sarkander žil v dobe závažných náboženských rozbrojov, ktoré ho nakoniec stáli život. Pre zložitosť doby a neúplnosť prameňov je nejednoznačnou postavou – tak z hľadiska historického, ako aj z hľadiska ekumenického. Narodil sa 20. decembra 1576 v katolíckej rodine v Skočove na Těšínsku. Matka sa volala Helena Gurecká a jeho otcom bol Gregor Matej Sarkander, zrejme potomok schudobnenej šľachty. Okrem nevlastného brata z prvého manželstva matky mal Ján ešte sestru a brata Pavla, Václava a Mikuláša, ktorý sa tak isto stal kňazom. Sliezsko bolo už vtedy viacjazyčné a čo sa týka vierovyznania, prevládali tu luteráni. Možno aj z tohto dôvodu sa rodina čoskoro presťahovala do katolíckejšieho Příboru. Filozofiu Ján vyštudoval v rokoch 1597 až 1603 u jezuitov v Olomouci a v pražskom Klementíne, teológiu v Štýrskom Hradci (Graz). Po štúdiách teológie sa však nenechal vysvätiť a v roku 1606 sa vrátil na Moravu. V tom istom roku sa zrejme v Meziříčí oženil s Annou Plachetskou, pretože sa nám zachovala podpísaná manželská zmluva. No jednako rok potom, zrejme ako vdovec, prijal nižšie svätenie a začal vypomáhať svojmu bratovi v duchovnej správe. V roku 1609 bol v Brne vysvätený za kňaza. V nasledujúcich desiatich rokoch pôsobil v duchovnej správe na viacerých miestach, naposledy ako farár v Holešove, kde nastúpil po odsťahovanom evanjelickom farárovi. V tej istej dobe sa stáva Lobkovickým dôverníkom a spovedníkom. V roku 1619 vypuklo rozsiahle stavovské povstanie proti cisárovi Ferdinandovi II., ktoré zachvátilo nielen Čech, ale aj Moravu. Povstalci si zvolili za svojho kráľa – za knieža rímskej ríše – kalvinistu Friedricha Falckého, ktorý dal vyplieniť svätovítsku katedrálu. Na Morave sa diali podobné veci, napríklad Václav Bítovský dal vyplieniť Hostýn a nechal spáliť uctievaný obraz Panny Márie. Mnohí katolíci prestupovali k evanjelikom, niektorí z presvedčenia, iní preto, aby si zachránili majetky a postavenie, keď mali evanjelické stavy navrch. Jezuiti boli vypovedaní z krajiny a museli opustiť Holešov. Medzitým vtrhla na Moravu z Poľska kozácka jazda, ktorá mala zakročiť proti evanjelickým pánom. Ako to už v náboženských vojnách býva, taktiež nechávala za sebou spúšť. Hovorí sa, že keď sa vojsko po vydrancovaní Bystřice priblížilo k Holešovu, vyšiel im Ján Sarkander v ústrety s monštranciou a v sprievode miestnych katolíkov, spievajúcich Salve Regina. Kozáci sa zastavili, postupne sa pridali ku spevu a mesto Holešov ušetrili. Správa o udalostiach sa však skoro rozniesla, ale nie všetci v nej videli zázračné vypočutie modlitieb: kňaz Ján bol obvinený z velezrady. Podozrievali ho, že on alebo jeho pán Lobkovic, kozácke vojská sami na Moravu pozvali. Ján bol zatknutý a v olomouckom väzení vypočúvaný útrpným právom. Práve obšírna správa o Jánovom mučení bola hlavným prameňom beatifikačného aj kanonizačného procesu. Je známe, že barokový spôsob útrpného práva bol niečím strašným a za pomoci rafinovaných nástrojom mučenia sa väčšinou docielilo aj veľmi bizarných priznaní. Z tohto hľadiska je obdivuhodná Jánova statočnosť – ani po trojstupňovom mučení sa nepriznal k žiadnemu obvineniu. Podozrivým zo zrady bol skôr pán Lobkovic, Sarkander bol vypočúvaný predovšetkým ako jeho dôverník a spovedník. Preto bol na neho vyvíjaný nátlak, aby porušil spovedné tajomstvo. Keď opakovane odmietol svoju vinu na pozvaní vojsk a odmietol povedať, čo by mohol vedieť zo spovednice, bolo proti nemu vznesených mnoho ďalších obvinení z účasti na príkoriach voči protestantom, niektoré už evidentne vymyslené. Na osobu väzneného kňaza Jána Sarkandera sa tak v danej chvíli zástupne vyliala všetka nenávisť, nakumulovaná mnohoročnými náboženskými nezhodami a nespravodlivosťami, ktorých aktéri boli na obidvoch stranách. Ján zomrel na následky trojitého mučenia dňa 17. marca 1620 vo väzení v Olomouci. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pius IX. dňa 3. novembra 1859, ale oslavy blahorečenia sa konali až 6. mája 1860. Vtedy boli jeho telesné pozostatky slávnostne prenesené z mariánskeho kostola v Předhradí do katedrály svätého Václava. Časť telesných pozostatkov je dnes tiež uchovávaná v kaplnke Jána Sarkandera, ktorá sa nachádza na mieste bývalej väznice. Do zoznamu svätých ho zapísal pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Moravy dňa 21. mája 1995, pričom verejne vyslovil prosbu za odpustenie všetkých krívd, ktorých sa kedy katolíci dopustili na evanjelikoch v dejinách českého národa. Slová Jána Pavla II. pri kanonizácii Jána Sarkandera: „Dnes ja, pápež rímskej cirkvi, menom všetkých katolíkov, prosím o odpustenie krívd spáchaných na nekatolíkoch v pohnutých dejinách tohto národa. Zároveň uisťujem, že katolícka cirkev odpúšťa všetko zlé, čo zasa vytrpeli jej deti. Nech je dnešný deň novým začiatkom v spoločnej snahe nasledovať Krista, Jeho evanjelium, Jeho zákon lásky, Jeho túžbu po jednote veriacich v Kristovi. „Aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21).“ Zdroj:Z knihy Svätí na každý deň – 2. zväzok; vydalo: Karmelitánske nakladatelstvo

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie