Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Šimon (Simeon), „Pánov brat“, biskup, mučeník /27. 4. 2018/ * okolo 13 pr. Kr.(?) † okolo 107 Význam mena: Boh vypočul (hebr.) Atribúty: pastorál (biskupská palica), palma

Svätý Šimon (Simeon), „Pánov brat“, biskup, mučeník Z evanjelia sv. Matúša sa dozvedáme o sv. Šimonovi alebo Simeonovi ako o veľmi blízkom človeku Pána Ježiša. Jeho otec, Kleopas, bol bratom sv. Jozefa a podľa niektorých zdrojov bola jeho matka sestrou Panny Márie. Tým pádom bol sv. Šimon bratrancom Pána Ježiša – predpokladá sa, že bol od neho starší o osem rokov. Nepochybne bol jedným z blízkych Kristových spriaznencov – spomína sa v Skutkoch apoštolov ako jeden z tých, na ktorých počas Turíc zostúpil Duch Svätý. Sv. Epifanius hovorí, že keď Židia dali zabiť prvého jeruzalemského biskupa sv. Jakuba Alfejovho (Mladšieho), Šimon, jeho pokrvný brat sa ho slovne výrazne zastal a dal vykonávateľom smrti pocítiť, že konajú neprávosť. Krátko po smrti Jakuba (roku 63) sa stretli apoštoli a učeníci s jasným cieľom – vybrať spomedzi seba nového jeruzalemského biskupa. Jednohlasne bol zvolený Šimon, ktorý sa aktívne podieľal na riadení Cirkvi pravdepodobne už v čase, keď tento úrad zastával jeho brat. Roku 66 vypukla občianska vojna v Palestíne ako dôsledok židovskej opozície voči Rimanom. Kresťania žijúci v Jeruzaleme boli varovaní pred hroziacim zničením mesta a následne vyzvaní opustiť ho. Presne v tom istom roku, keď Rimania prenikli do Júdey, kresťania sa na čele so sv. Šimonom odobrali na druhú stranu Jordánu, kde sa usadili v malom mestečku zvanom Pella. Po dobytí a vyplienení Jeruzalema sa tam kresťania vrátili až v čase, keď ho cisár Hadrián obnovil. Zo záznamov sv. Epifania a Eusébia sa dozvedáme, že Cirkev sa v tom čase výrazne pozdvihla a mnohí židia sa skrze činy svätých obrátili na kresťanskú vieru. Keď Vespazián a Domicián nariadili vyhubenie všetkých príslušníkov Dávidovho rodu, sv. Šimona nedopatrením nesprávne identifikovali; avšak keď Traján vydal to isté nariadenie, bol svätec odsúdený nielen za svoju príslušnosť k Dávidovmu rodu, ale aj kvôli svojmu kresťanskému presvedčeniu. Bol predvedený pred rímskeho miestodržiteľa Attika a následne odsúdený na smrť – najprv ho mučili a nakoniec ukrižovali. Aj napriek svojmu vysokému veku – podľa tradície sa dožil 120 rokov – Šimon podstúpil všetko utrpenie s neobyčajnou odvahou a odovzdanosťou, ktorá povzbudila mnohých. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie