Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Bernard z Clairvaux, opát, učiteľ Cirkvi /20. 8. 2018/ * okolo 1090 Fontaine-lès-Dijon, dnes časť mesta Dijon, Francúzsko † 20. august 1153 Clairvaux, dnes Longchamp-sur-Aujon, Francúzsko Atribúty: lebka, pes, diabol, kniha rehoľných pravidiel, úľ Patrón včelárov, voskárov, barmanov; pri posadnutosti, detských chorobách; v hodine smrti

Svätý Bernard z Clairvaux, opát, učiteľ Cirkvi Opát a učiteľ Cirkvi, narodil sa okolo r. 1090 vo Fontaines-les-Dijon vo Francúzsku ako tretí zo siedmich detí burgundského šľachtica Tezelina na rodinnom zámku. Spolu so svojimi štyrmi bratmi a asi 30 mladými mužmi vstúpil Bernard vo svojich 22 rokoch r. 1112 do reformovaného kláštora Citeaux, prvého kláštora cisterciánskeho rádu, založeného r. 1098 Róbertom z Molesme. Už o tri roky neskôr sa stal vo svojich 25 rokoch zakladajúcim opátom kláštora Clairvaux. Za svojho života založil takmer 70 ďalších kláštorov. Bernard z Clairvaux, ktorý vošiel do histórie ako „druhý zakladateľ“ cisterciánskeho rádu, udržoval vzťahy v ďalších štyroch desaťročiach až do svojej smrti s takmer všetkými veľkými osobnosťami svojej doby. Nielen pápeži, biskupi, kňazi a bratia všetkých rádov sa zaujímali o jeho rady, ale mal styky i s panovníkmi rôznych krajín. Známy sa stal aj ako ohnivý kazateľ križiackych výprav. S jeho menom je nerozlučne spojené Vezelay. V tejto burgundskej bazilike predniesol Bernard svoju prvú kázeň na veľkú noc r. 1146 pred Ľudovítom VII. Hovoril tak presvedčivo, že kráľ a všetci šľachtici, ktorí sa tam zhromaždili, prijali dychtivo kríž z rúk opáta z Clairvaux. Z Vézelay odišiel Bernard na sever krajiny do Flander a Porýnia. Všade sa stretával s veľkým nadšením. Bernard, ktorý mal všetky možnosti ku „kariére“ v cirkevnej hierarchii, zostal po celý život pokorný a skromný. Stelesňoval ideálny obraz mnícha. Všetky čestné úrady, ktoré mu ponúkali, rozhodne odmietal, ako napr. menovanie na biskupa v Janove a Miláne. Svoje najťažšie sklamanie zažil Bernard z Clairvaux, keď druhá krížová výprava, ktorú horlivo podporoval, r. 1149 stroskotala. Z tejto bolesti sa už nikdy úplne nezotavil. Vo veku 63 rokov Bernard z Clairvaux po ťažkej žalúdočnej chorobe 20. augusta 1153 zomrel, vyčerpaný a vysilený. Bol pochovaný v opátstve Cluny. Dnes má svoj hrob v Clairvaux. Akej vážnosti sa tento mních tešil nielen vo svojej dobe, ale i u cirkevných vedcov a učencov všetkých storočí, ukazujú prívlastky, ktoré Bernard z Clairvaux dostal: arciotec európskeho cítenia (Friedrich Heer), vodca a sudca svojej doby (Jozef Lortz), náboženský génius svojej doby (Adolf von Harnack). Pre svoj horlivý spôsob kázania dostal okrem toho titul „doctor melfifluus“ (učiteľ „medotoký“). Pápež Alexander III. vyhlásil Bernarda za svätého už 18. januára 1174. Pápež Pius VIII. ho menoval r. 1830 za učiteľa Cirkvi. Na zobrazeniach od 15. stor. ho niekedy vidieť s diablom na reťazi ako poukazom na prekonanie všetkých pokušení. Takáto socha z 15. storočia je v kostole Santa Maria Maggiore v Ríme. Ďalej máva pri sebe kríž, umrlčiu lebku, nástroje utrpenia, ruženec alebo bieleho psíka, čo poukazuje na legendu, že Bernardova matka pred jeho narodením mala sen, že porodí bieleho psa, ktorý zdvihne svoj hlas proti nepriateľom. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie