Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. PETER ALKANTARSKÝ /19. 10. 2018/ rehoľník, reformátor (1499-1562)

SV. PETER ALKANTARSKÝ rehoľník, reformátor Ako sme už spomenuli na inom mieste, 16. storočie bolo pre Španielsko "zlatým storočím" (siglo d'oro), a to nielen pre rozvoj kolónií, lež aj pre množstvo svätcov, ktorí duchovne obohatili svoju krajinu i celú Cirkev. Medzi nich patril i veľký reformátor z františkánskej rehole - sv. Peter Alkantarský. Pochádzal z mesta Alcántara z kraja Estremadura v západnom Španielsku, kde sa narodil r. 1499. Jeho rodné meno bolo Juan de Sanabria. Keďže rozumovo bol veľmi bystrý, štúdium na univerzite v Salamanke skončil už v šestnástich rokoch. Potom vstúpil do rehole "bosých" františkánov v Los Majaretes. Bola to prísna vetva menších bratov. Po zložení rehoľnej profesie bol určený do kláštora sv. Františka v Belvís. V r. 1519, hoci ešte nebol kňazom, predstavení ho poslali založiť kláštor v meste Badajoz, kde sa stal predstaveným. R. 1524 bol vysvätený za kňaza. Zastával funkcie predstaveného v mestách Robledillo, Plasencia a znovu v Badajoze, kam si ho vyžiadali ľudia pre jeho veľkú obľúbenosť. Avšak Peter sa chcel viac oddávať rozjímavej modlitbe. Predstavení mu od r. 1532 umožnili žiť vo väčšej utiahnutosti v kláštore sv. Onofria de La Lapa. Povesť jeho svätosti sa rozšírila až do Portugalska, kde sa s ním chcel radiť v otázkach svedomia kráľ Ján III. V r. 1538 bol zvolený za provinciála "bosých františkánov". V tom období vypracoval prísne rehoľné stanovy, ktoré schválila kapitula v Plasencii r. 1540. Jeho úmyslom bolo pomocou reformy priviesť svojich nasledovníkov k prvotnej disciplíne františkánskej reguly. Tento reformný plán schválil r. 1554 pápež Július III., ktorý dovolil Petrovi Alkantarskému viesť pustovnícky život v kostolíku Sv. Kríža (Santa Cruz de Cebollaz) v diecéze Coria. Zo životopisu (autobiografie) sv. Terézie Avilskej sa dozvedáme niektoré podrobnosti o živote Petra Alkantarského, ktorý podporoval aj jej reformu karmelitánskej rehole a istý čas bol jej duchovným vodcom. Svätica v 27. kapitole svojej autobiografíe píše o františkánskom reformátorovi: "Počas štyridsiatich rokov spával len poldruhej hodiny denne. Jeho najtvrdšie pokánie bolo spočiatku práve premáhanie spánku, a preto sa stále usiloval držať na nohách alebo kľačal. Sedenie si doprial iba pri svojom krátkom spánku; hlavu si pritom opieral o múr. Napokon by si ani nemohol ľahnúť, lebo v jeho malej cele nebolo na to dosť miesta. Hlavu si neprikrýval kapucňou, čí pálilo slnko alebo pršalo... Nosil habit z hrubej drsnej látky na holom tele... Jedával iba raz za tri dni. Keď som sa tomu čudovala, povedal mi, že keď na to človek privykne, dá sa to robiť. Bol krajne chudobný... Keď som ho poznala, bol už v pokročilom veku a taký chudý, ako keby bol poskladaný zo stromových koreňov. Napriek tomu bol veľmi prívetivý. Hovoril málo a iba na otázky, ktoré dostal. Ale jeho slová boli veľmi výstižné, lebo rozumovo bol mimoriadne bystrý." V r. 1557 Peter upravil na kláštor dom, ktorý mu darovali istí manželia v Pedrose pri meste Coria. Nasledovali ďalšie kláštory reformovaných františkánov. Na konci r. 1558 alebo začiatkom 1559 vyšší predstavení vymenovali Petra Alkantarského za predstaveného reformovaných kláštorov, z ktorých bola utvorená osobitná kustódia (samostatná administratívna jednotka, nižšia ako provincia), zasvätená sv. Jozefovi. V máji 1559 pápež Pavol IV. schválil ustanovenie tejto kustódie a dovolil, aby sa k nej pripájali aj kláštory v zahraničí. V r. 1561 bola táto kustódia povýšená na provinciu. Reformovaní františkáni sa usilovali oživiť prvotnú horlivosť rehole so silným príklonom ku kontemplácii: dlhé hodiny vo dne i v noci venovali modlitbe, zvlášť kontemplácii, bičovali sa a robili iné tvrdé skutky pokánia, spávali na doskách alebo na holej zemi, nejedli mäso, ryby a mliečne výrobky, nepili víno. Františkánsky reformátor Peter Alkantarský zomrel v mestečku Arenas (v avilskej diecéze) 18. okt. 1562 v povesti mimoriadnej svätosti. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Gregor XV. v r. 1627, za svätého pápež Klement IX. v r. 1669. Okrem františkánskej rehole sa sv. Peter Alkantarský osobitne uctieva v rodnom kraji Estremadure a v Brazílii. Pre svoje obdivuhodné nočné bdenia je patrónom nočných strážnikov. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991 ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie