Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. VIRGINIA CENTURIONEOVÁ-BRACELLIOVÁ /15. 12. 2018/ (1587 - 1651)

SV. VIRGINIA CENTURIONEOVÁ-BRACELLIOVÁ Sv. Virgínia Centurioneová-BracelliováAko matka vychovala dve dcéry a ako Bohu zasvätená vdova dala domov stovkám opustených a zúfalých žien a detí. Z jej diela vyrástli dve rehoľné kongregácie. Pápež Ján Pavol II. ju v máji tohto roku pozdvihol na oltár. Virgínia Centurioneová sa narodila 2. apríla 1587 v Janove v šľachtickej rodine. Náboženskú výchovu a humanitné vzdelanie jej dala matka, o ďalšie vedomosti sa .postaral súkromný učiteľ. Od detstva mala vzťah k rehoľnému životu, no musela prijať otcovo rozhodnutie a ako pätnásťročná sa vydala za Gaspara Grimaldiho Bracelliho, bohatého dediča, ktorý však nebol zrelý na manželský život. Mal rád hazardné hry a zábavu. Takýto životný štýl nezanechal ani ako otec dvoch dcér. Virgínia sa s tichou trpezlivosťou a modlitbami pokúšala priviesť svojho manžela na správnu cestu. Jej manželstvo trvalo iba päť rokov. Ako 20-ročná ovdovela. Krátko pred mužovou smrťou sa jej ho podarilo napraviť a Gaspar zomrel zmierený s Bohom. Po manželovej smrti sa Virgínia zaviazala sľubom čistoty a odmietala ďalšie ponuky na vydaj. Naplno sa venovala svojim deťom, modlitbám a dobročinnosti. Roku 1610 pocítila intenzívne povolanie slúžiť Bohu v chudobných. Na ich podporu venovala polovicu svojej renty. Keď sa obe dcéry vydali, začala sa starať o opustené deti, starých, chorých a žobrákov. Počas vojny v Ligúrii prijala pod svoju strechu pätnásť opustených mladých ľudí. Keď sa počet vojnových utečencov z miest zvyšoval, dala im k dispozícií celý svoj majetok. Už nečakala, kým niekto zaklope na dvere jej domu, ale sama vychádzala do ulíc a hľadala hladných a ranených. Vidiac stále rastúcu biedu, zriadila inštitút Sto sestier milosrdenstva - ochrankyne Ježišových chudobných, ktorý spolu s jestvujúcou organizáciou Osem sestier milosrdenstva pomáhal chudobným. Vyhľadával najmä tých, čo sa hanbili požiadať o pomoc a skrývali sa v polorozpadnutých domoch. Pre potreby inštitútu prenajala Virgínia opustený kláštor v Montecalvariu a presťahovala sa tam aj so svojimi, pomocníčkami. Dielo zverili pod ochranu Panny Márie z Útočiska. Po troch rokoch mal inštitút už tri domy. Venovali sa najmä opusteným ženám, ktorým poskytovali nielen strechu nad hlavou, ale aj odev, jedlo a náboženské vzdelanie a pomáhali im nájsť prácu, aby sa mohli postaviť na vlastné nohy. Prichýlené deti zasa museli navštevovať školy. Dielo malo dve vetvy, prvú z nich tvorili rehoľníčky, ktoré sa odlišovali oblečením, a druhú "dcéry" v civilnom odeve. Všetky členky sa však museli riadiť prísnymi pravidlami, žiť v chudobe a poslušnosti, pracovať a modliť sa a byť pripravené kedykoľvek slúžiť vo verejných nemocniciach. Po čase vznikli z inštitútu dve kongregácie - Sestry Panny Márie z Útočiska na Montecalvariu a Dcéry Panny Márie na Montecalvariu. Ich svätá zakladateľka zomrela 15. decembra 1651 vo veku 64 rokov. Svätý Otec Ján Pavol II. ju blahorečil 22. septembra 1985 a 18. mája 2003 ju vyhlásil za svätú. Zdroj:Literatúra: ŽÁKOVÁ, K.: Virginia Centurioneová-Bracelliová. IN: Katolícke noviny 23/2003, s. 4.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie