Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. VINCENT LÉRINSKÝ mních /24. 5. 2019/ (5. stor.)

SV. VINCENT LÉRINSKÝ mních Na obyčajných mapách Francúzska by sme darmo hľadali ostrov Lérins pri stredomorskom pobreží v blízkosti mesta Cannes. Je to malý ostrov, ktorý bol v staroveku pustý a pokladaný za neobývateľný. Tam sa okolo r. 410 usadil mních sv. Honorát a založil kláštor. Honorátova svätosť pritiahla mnohých, takže z ostrova a kláštora Lérins sa stalo kvitnúce stredisko duchovného života a vyspelej mníšskej kultúry. Tam sa formovalo množstvo svätých mníchov, z ktorých pochádzali viacerí významní juhogalskí (ter. juž. Francúzsko) biskupi, ako Hilarius Arleský, Lupus z Troyes, Eucherius Lyonský, Faustus z Riez, Cézar Arleský... V tomto prostredí žil a písal v prvej polovici 5. stor. aj sv. Vincent Lérinský. Pochádzal z Galie (ter. Francúzsko). O jeho živote pred príchodom do lérinského kláštora nevieme nič určité. Z jeho úvodu k spisu "Commonitorium" sa dá usudzovať, že žil dlhší čas vo svete a že jeho život nebol celkom pokojný. Vincent píše o sebe neosobne, v množnom čísle: "Po dlhý čas vlečení smutnými búrkami svetského života napokon sme, vďaka Kristovmu vnuknutiu, prišli nájsť spoľahlivý útulok vo vždy bezpečnom prístave rehole. A tu, keď sme odložili nápory márnivosti a pýchy a priklonili sme sa k Bohu obetou kresťanskej poníženosti, usilujeme sa vyhnúť nielen stroskotaniam tohto života, ale aj plameňom budúceho." Zo spoľahlivých prameňov vieme, že Vincent bol kňaz, že mal pozoruhodné humanistické vzdelanie a že veľmi dobre poznal Sv. písmo a cirkevnú náuku. To vidno aj z jeho spisov. Najdôležitejší z nich je už spomenuté "Commonitorium", ktoré vzniklo okolo r. 434. Vincent ho uverejnil pod pseudonymom Peregrinus (Cudzinec). Sám názov Commonitorium znamená súbor poznámok alebo pripomienok, ktoré majú pomáhať pamäti. V skutočnosti je to traktát na obranu pravosti a všeobecnosti katolíckej viery proti novotárskym bludom. Usiluje sa určiť pravidlo, ktoré pomáha určiť, ktorá náuku je spoľahlivá. Samu Bibliu nepokladá za také pravidlo, lebo mnohé jej časti sa dajú vysvetľovať rozličným spôsobom. Podľa neho o pravosti náuky svedčí to, čo v Cirkvi "všade, vždy a všetci" verili. Táto zásada je iste správna a v dejinách kresťanstva sa na ňu neraz odvolávali tak katolíci ako aj inoverci (napr. anglikáni). Avšak je minimalistická, to zn. vzťahuje sa na veľmi malý okruh článkov viery, ktoré všade, vždy a všetci kresťania verili. Už dejiny prvých kresťanských storočí dokazujú, že takmer proti všetkým pravdám viery vystúpili úchylkári. Tu vidno dôležitosť cirkevnej autority, ktorá musí pri rozličnosti mienok rozhodnúť, ktorá je záväzná pre vieru. Ďalšia Vincentova zásada, ktorá mala vplyv na rozvoj kresťanskej vierouky, je tvrdenie, že rozvoj cirkevnej náuky neprotirečí stálosti tradície. Podmienkou však je, že tento rozvoj je naozaj rozvoj, a nie zmena, pretvorenie náuky. Táto zásada má platnosť aj na konci 20. storočia, keď krajní tradicionalisti odmietajú akýkoľvek rozvoj, kým krajní pokrokári hľadajú rozvoj v zmene cirkevnej náuky. Vincent Lérinský vydal aj zbierku kristologických a trojičných textov, ktoré vybral z diel sv. Augustína. Dlho sa o nej nič nevedelo. Objavili ju v Španielsku v r. 1940 a vydali ju pod názvom "Excerpta Vincentii Lerinensis". Učený Vincent Lérinský, ktorý hľadal v mníšskom živote bezpečný prístav pred stroskotaniami tohto života, zomrel niekedy okolo r. 450. Jeho úcta v Cirkvi a osobitne na ostrove Lérins sa však ustálila až niekedy okolo r.1600. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie