Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. EMA Z GURKU vdova /27. 6. 2019/ (980? - 1045?)

SV. EMA Z GURKU vdova Sv. Ema z Gurku, sa uctieva v Rakúsku a Slovinsku. Žila na prelome 10. a 11. storočia. Narodila sa okolo r. 980. Jej muž bol bohatý gróf v Sanne, v dolnom Štajersku. Zomrel v r. 1016. Starosť o rozsiahle majetky prevzal syn Viliam. Toho však zavraždili v r. 1036. Ema venovala zdedené bohatstvo chudobným a na cirkevné ciele. Okrem iného založila ženský a mužský benediktínsky kláštor. Ženský kláštor bol v korutanskom meste Gurku, z ktorého sa vyvíjalo diecézne cirkevné stredisko. Posviacka kláštorného kostola sa konala v auguste 1043. Pritom uviedli do úradu aj prvú opátku Idu, ktorá prišla zo salzburského kláštora Nonnberg. Mužský benediktínsky kláštor vybudovali v západnom Štajersku v meste Admonte. Ten však začal činnosť až v r. 1074, keď už zakladateľka nežila. Posledné roky svojho života Ema strávila pravdepodobne ako mníška v gurkskom kláštore, ktorý založila. Hoci nám o tom chýbajú spoľahlivé správy, nie je vážny dôvod pochybovať o tom. Takto sa splnilo jej želanie, ktoré vyjadrila v liste z 2. februára 1043, t.j. krátko pred otvorením kláštora. Zomrela údajne koncom júna r. 1045. Po zriadení biskupstva v Gurku r. 1072 Emu oslavovali ako jeho zakladateľku. Keď v ďalšom storočí postavili gurkský dóm, Emine telesné pozostatky predniesli (r. 1174) do jeho krypty. Za blahoslavenú ju vyhlásili v r. 1287. Proces svätorečenia sa pre rozličné príčiny preťahoval až do januára 1938, keď Cirkev bez osobitného kanonizačného aktu schválila jej stáročnú úctu ako svätice. Jej úcta sa rozšírila najmä v Korutansku a Slovinsku, kde svätia jej sviatok 27. júna. Jej sviatok slávia aj ženské benediktínske kláštory v Salzburgu a Gurku. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie