Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Kamil de Lellis, kňaz, zakladateľ rehole kamiliánov /14. 7. 2019/ * 25. máj 1550 Bucchianico pri Pescare, Taliansko † 14. júl 1614 Rím Význam mena: počestný (lat.) Patrón chorých a zomierajúcich, ošetrovateľov, zdravotných sestier, nemocníc

Svätý Kamil de Lellis, kňaz, zakladateľ rehole kamiliánov Sv. Kamil sa narodil 25. mája 1550 v Bucchianico v neapolskom kráľovstve (na území dnešného Talianska). Narodil sa v maštali ako Ježiš Kristus, zo zbožnosti jeho matky. Otec bol vojakom, dôstojníkom, matka pochádzala zo šľachtického rodu. Prvý syn im zomrel, a tak sa matka vytrvalo modlila za ďalšie dieťa. Druhý syn, Kamil, sa narodil, keď mala takmer šesťdesiat rokov. Vzorne sa o neho starala, od malička mu vštepovala kresťanské zásady. Keď mal trinásť rokov, zomrela. Kamil všetko zanechal a dal sa na ľahtikársky život. Začal čítať rytierske romány, hrať kocky a karty. Keď mal devätnásť rokov, rozhodol sa dať na vojenskú dráhu. Spolu so svojím otcom sa išli prihlásiť do služieb. Na ceste do Benátok však obaja ochoreli a otec zomrel. Kamil chcel pokračovať v ceste, no začal krívať. Rozmýšľal, čo ďalej. Vo Ferme stretol dvoch františkánov, ktorých pozoroval, ako pokojne a sústredene sa správajú. Veľmi ho to oslovilo. Rozhodol sa, že vstúpi k františkánom. Zašiel do kláštora sv. Bernardína v Akvile, kde bol gvardiánom jeho strýko. Ten ho však nechcel prijať pre jeho chorú nohu a tiež si myslel, že jeho rozhodnutie je neuvážené. Kamil teda v marci 1571 vstúpil ako ošetrovateľ do nemocnice sv. Jakuba v Ríme, kde si zároveň chcel liečiť nohu. Hoci nie celkom doliečený, koncom roka sa dal zase k vojsku a tri roky zostal v službách Benátskej republiky. Potom ťažko ochorel a nemohol sa zúčastniť viacerých bitiek. Koncom roka 1574 bol z vojska prepustený. Jediný majetok, ktorý mu zostal, boli šaty, čo mal na sebe, a tak musel žobrať. V novembri mu ponúkol prácu staviteľ kláštora kapucínov v Manfredonii. Nebolo to ľahké, ale prijal to. Zaumienil si však, že hneď, ako bude môcť, opustí túto podradnú prácu a pôjde znova k vojsku. No nestalo sa tak. Nasledujúci rok sa ho dotkla Božia milosť. Gvardián kláštora v Castel-Giovanni, kde bol raz pre víno, mu rozprával o krátkosti života na zemi, o večnom živote a dal mu dobré rady, ako víťaziť nad pokušeniami. Na spiatočnej ceste do Manfredonie sa rozhodol zmeniť život. Požiadal o vstup ku kapucínom. Mal vtedy dvadsaťpäť rokov. Ako rehoľník bol veľmi horlivý. No krátko predtým, ako mal zložiť sľuby, otvorila sa mu stará rana na nohe. Bol nútený odísť do Ríma do nemocnice sv. Jakuba, aby sa znovu liečil. Keď sa cítil zdravý, vrátil sa do rehole. No rana sa znova otvorila. Tak šiel zase naspäť do Ríma. V nemocnici ho poverili vedením hospodárstva. Svoju prácu vykonával tak zodpovedne a svedomito, že sa mu podarilo obnoviť poriadok a zabezpečil dobrú opateru chorým. Veľa sa rozprával s chorými i ošetrovateľmi. Pomáhal každému, kto to potreboval. Ešte dvakrát sa pokúsil o vstup do rehole sv. Františka, no pre chorobu ho odmietli. V auguste 1582 sa rozhodol zhromaždiť okolo seba ľudí, ktorí by sa starali o chorých nie za plat, ale z lásky k Ježišovi. Po dlhej modlitbe a pôste si vybral päť nábožných ošetrovateľov a povedal im svoj plán. V jednej izbe, ktorú premenili na kaplnku, sa spoločne modlievali a radili sa, ako zlepšiť prostredie a starostlivosť o chorých. Toto sa stalo jadrom a základom rehole „Služobníkov chorých“. Ako poznávací znak si zvolili červený kríž. Boh však dopustil na neho skúšku. Kamilovi neprajníci ho začali osočovať pred predstavenými nemocnice. Tí rozkázali ich izbu zničiť. Zarmútený Kamil sa však nevzdal. Kríž si zobral do svojej izby a dlho sa modlil. Dostal videnie, ako si Kristus oslobodil ruky z kríža, sklonil sa k nemu, aby ho objal a povedal mu, aby sa ničoho nebál, aby vytrval, že on bude s ním. To isté sa opakovalo aj cez deň. Kamil povedal o tomto videní svojim spolupracovníkom a spolu sa začali zhromažďovať v nemocničnej kaplnke a pokračovali vo svojej činnosti. Na povzbudenie viacerých začal Kamil pomýšľať nad kňazskou vysviackou. Ako tridsaťdvaročný začal navštevovať gymnázium. Napriek posmeškom spolužiakov vytrval. Usilovne študoval a 26. mája 1584 bol v Lateráne vysvätený za kňaza. Svoju prvú sv. omšu odslúžil v nemocničnej kaplnke. O niekoľko mesiacov neskoršie dostal do správy kostol Madonnina dei Miracoli na breho Tiberu. Tam založil svoju kongregáciu. Pravidlá boli veľmi prísne. Mali ošetrovať chorých, no byť aj pri zomierajúcich v nemocniciach, ale aj v súkromných bytoch. Napriek prísnosti bolo stále viac uchádzačov o vstup do novej rehole. Rád potvrdil pápež Sixtus V. v roku 1586 pod názvom „Služobníci chorých“ – Ministri infirmorum. Koncom roka sa presťahovali do budov vedľa kostola sv. Magdalény. Kamil zakladal nové domy v ďalších mestách. Pápež Gregor XIV. premenil rád na riadnu rehoľu. Kamil so svojimi spolubratmi zložili riadne slávnostné sľuby. K trom obvyklým sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) pridali štvrtý – ošetrovať chorých i morom nakazených. To aj splnili. V tých časoch sa rozšíril mor a hlad v Ríme. Kamil s bratmi neúnavne pomáhali, pričom viacerí z nich sa nakazili a zomreli tiež. V roku 1607 cítil, že už nevládze. Na jeho žiadosť si zvolili nového generála. On sám sa nasledujúce roky venoval službe chorým v Neapole, Janove, Miláne, ale najmä v Ríme. Upratoval postele, obväzoval rany, vysluhoval sviatosti. K tomu pripájal pokánie, pôst, modlitby na kolenách. V roku 1612-1613 navštívil domy v Abruzzách a Lombardsku. Po návrate do Ríma cítil veľkú únavu a blízkosť smrti. Dňa 14. júla 1614 – ako vopred oznámil – s krížom v ruke posledný krát vydýchol. Jeho pohreb bol triumfálny. Každý, kto mohol, prišiel sa rozlúčiť s otcom chudobných. Pochovali ho v chráme sv. Magdalény, pri ktorom sa nachádza materský dom rehole. Doteraz sa uchováva medzi relikviami jeho srdce a noha, na ktorej mal ranu. V kaplnke sv. Magdalény je vo veľkej úcte Ukrižovaný, ktorý ku nemu zázračne prehovoril. Na jeho príhovor sa udialo veľa zázrakov počas jeho života i po smrti. Za svätého bol vyhlásený v roku 1746 pápežom Benediktom XIV. V roku 1886 bol pápežom Levom XIII. spolu so sv. Jánom z Boha vyhlásený za patróna chorých a nemocníc. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie