Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätá Mária od Vtelenia Guyart, mníška, mystička /30. 4. 2017/ * 28. október 1599 Tours, Francúzsko † 30. apríl 1672 Québec, Kanada Význam mena: milovaná Bohom (aram.)

Svätá Mária od Vtelenia Guyart, mníška, mystička Mária Guyartová sa narodila v Tours vo Francúzsku 28. októbra 1599. Rodičia Florent Guyart a Jeanne Micheletová boli pekári a vychovávali svoju dcéru v zásadách skromnosti a kresťanského života. Od malička mala mystické skúsenosti. Vo veku pätnásť rokov (1614) cítila povolanie k zasvätenému životu. Napriek tomu však podľa obyčaje tých čas, keď jej otec vybral pre ňu životnú cestu v manželstve, z poslušnosti k otcovej vôli, Mária túto voľbu akceptovala. V roku 1617, keď mala 18 rokov, sa teda vydala za drobného vlastníka tkáčovne Claudia Martina. Po dvoch rokoch (2. apríla 1619) sa jej narodil syn Claudio. Avšak pokoj rodiny bol krátky, pretože ako dvadsaťročná 10. októbra 1619 ovdovela a malá tkáčovňa bola zaťažená dlhmi a niekoľkými procesmi. Mária Guyartová sa v tejto situácii venovala výchove svojho syna a na najbližších desať rokov prevzala s odvahou obchodné záležitosti, ktoré zvládla s veľkou zodpovednosťou. Uprostred týchto starostí odmietla druhý sobáš. V aktívnom živote sa venovala kontemplácii, čo ju zaradilo medzi veľké mystičky Cirkvi. V roku 1620 mala “víziu krvi”, ktorú ona nazývala svojou konverziou. Na ňu nadviazali ďalšie tri trojičné vízie. Nasledujúci rok zložila sľub čistoty. Medzičasom pozvala svojho švagra Pavla Buissona, aby jej pomohol v práci. Spočiatku sa zaujímala o to, aby zvládla všetky domáce práce, kým v roku 1625 nebola poverená celkovým riadením dopravnej firmy jej švagra. V historickom a sociálnom kontexte 17. storočia, ktorý vo všeobecnosti odsúval úlohu ženy na okraj spoločnosti a vzhľadom na tvrdé prostredie riečneho prístavu na Loire, bolo ťažké si predstaviť, aby žena vo veku 26 – 27 rokov, vdova, ktorá má jedného syna, bola vedúcou hoci aj skromnej spoločnosti. Avšak Mária, hoci bola zaneprázdnená rozmanitými aktivitami, vždy si zachovávala úzku víziu s Bohom v aktívnom a súčasne kontemplatívnom živote. Od roku 1624 mala niekoľko intenzívnych extatických vízií Krista, v ktorých sa cítila stratená v oceáne lásky. V tomto období, v ktorom v nej rástla túžbu zasvätiť sa úplne Bohu, bola duchovne vedená rehoľníkom Raymondom od sv. Bernarda, fogliantínom (boli to cisterciti reformovaní opátom z Feuillant Jeanom de La Barriere v roku 1577, zrušili ich počas Francúzskej revolúcie). Dňa 21. januára 1631 napokon vstúpila k sestrám uršulínkam v Tours, keď predtým sa nevedela rozhodnúť medzi karmelitánkami a reformova­nými cistercitkami (fogliantínkami). K bráne kláštora ju sprevádzal jej syn, ktorého zverila svojej sestre potom, ako zaujala postoj k odporúčaniam svojej matky. Neskôr sa aj on sám stal benediktínom a bol prvým zapisovateľom životopisu svojej matky ako ten, ktorý najviac zo všetkých poznal jej mysticizmus a čnosti. Marie Guyartová, vdova Martinová prijala závoj 25. marca 1631. Zmenila si meno na Mária od Vtelenia a po vykonaní noviciátu zložila rehoľné sľuby 25. januára 1633. Medzitým v máji 1631 mala tretiu víziu Najsvätejšej trojice. Cítila sa ňou unesená, ale jej život neboli len vízie a extázy, pretože cítila, že Boh ju zahalil do tmy a vyprahnutosti. Prenasledovala ju duchovná temnota a pokušenia, ktoré mystici nazývajú “noc ducha”, akoby sa spojenie s Bohom, s darom pochopenia Svätého písma stalo výnimočným. Čoskoro sa stala magisterkou noviciek. V období, v ktorom žila ako mníška, sa Katolícka cirkev obnovovala. V roku 1622 pápež Gregor XV. zriadil Kongregáciu Propaganda Fide s cieľom podporiť mnohých misionárov, ktorí odišli do vzdialených krajín, zvlášť do amerického nového sveta. V tejto atmosfére v Márii dozrievalo jej misijné poslanie. Svojím telom bola v kláštore, ale jej duch lietal v diaľavách. Začala si dopisovať s jezuitskými misionármi v Kanade. V roku 1639 nadviazala kontakt s istou vdovou z Alençonu Madame de la Peltrie, ktorá hodlala založiť kláštor v Quebecu pre vzdelávanie indických detí. Hneď ako ju uvidela, Mária v nej spoznala osobu, ktorú zazrela vo svojom sne, a 22. februára 1639 odišla v spoločnosti mladej sestry Márie od sv. Jozefa z Tours na dva mesiace do Paríža, aby sa urýchlili prípravy fondácie. Dňa 4. mája 1639 sa spolu s tromi zdravotníčkami augustiniánkami vyplavila z Dieppe na lodi Svätý Jozef smerom do Severnej Ameriky, kde pristáli 1. augusta 1639. Sestra Mária sa okamžite usadila v Quebecu, kde postavila kláštor. Keď tento zničil požiar, postavila ešte väčší. Medzičasom prišli ďalšie sestry a čoskoro bola nútená napísať nové pravidlá a konštitúcie, prispôsobené novým potrebám a podmienkam. Bez toho, aby niekedy opustila kláštor, sa naučila nárečia indiánskych Algonkinov, Horalov (Montagnes) a Hurónov. Pre nich napísala katechizmy, gramatiky a slovníky. Súčasne sa venovala indiánskym deťom, ktorým poskytovala potraviny, pomoc a vzdelanie. Bola strážnym anjelom misionárov, ktorých sprevádzala svojimi modlitbami a prostredníctvom listovej korešpondencie sa zaujímala, koľko mohla, o misionársky ideál a potreby. V rokoch 1642 až 1649 boli v Kanade umučení ôsmi jezuitskí misionári (Izák Jogues a spol.) a Mária od Vtelenia bola vyzvaná pre hroziace nebezpečenstvo vrátiť sa do Francúzska. Ona však nechcela opustiť svoje “cuntrum”, ako nazývala Kanadu. V máji 1653 bola inšpirovaná ponúknuť sa ako zápalná obeta Bohu pre dobro tejto krajiny. Naďalej úzkostlivo viedla kontemplatívny a aktívny život s jednoduchosťou a rovnováhou až pokiaľ v roku 1669 bola zbavená zodpovednosti predstavenej z dôvodu zlého zdravotného stavu, ktorý sa zhoršoval. Zomrela 30. apríla 1672 v Quebecu. Zanechala komunitu tridsiatich sestier, z ktorých vznikli “Kanadské uršulínky”. Jej telesné pozostatky odpočívajú v oratóriu vedľa uršulínskej kaplnky v Quebecu. Pre jej úlohu učiteľky duchovného života a podporovateľky diela evanjelizácie v dejinách Kanady sa považuje za „matku“ Katolíckej cirkvi v Kanade. Matka Mária od Vtelenia Guyartová bola blahorečená pápežom Jánom Pavlom II. dňa 22. júna 1980. Pápež František vydal dekrét ekvipolentnej kanonizácie dňa 2. apríla 2014. Preklad z taliančiny: ICLic. Ing. Ľudovít Frindt, časopis Liturgia 3/2014 Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie