Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Bl. Marie Mercedes Prat, panna a mučeníčka /24. 7. 2017/ * 6. marec 1880 Barcelona, Španielsko † 24. júl 1936 Barcelona, Španielsko

Bl.Marie Mercedes Prat, panna a mučeníčka Marie Prat sa narodila 6. marca 1880 v Barcelone, ako najstaršia zo štyroch detí Juana Prata a Teresy Prat-Bordoy. Bola pokrstená ihneď na druhý deň, 7. marca 1880 a sviatosť Eucharistie prijíma už ako 10-ročná, 30. júna 1890. Veľmi často navštevovala svätú omšu už ako malé dieťa a veľmi vynikala talentom v maľbe, ako aj vyšívaním. Marie sa musela už ako 15-ročná postarať o seba i svojich súrodencov po smrti svojho otca v roku 1895 a smrti svojej matky, ktorá nasledovala manžela zanedlho potom, v roku 1896. Jej mladší brat neskôr odchádza do seminára a stáva sa kňazom. Marie samotná našla útočisko u karmelitánok v Tortose. Do kláštora k nim vstúpila ako postulantka 1. marca 1906. Prijala rehoľné meno Mercedes od Srdca Ježišovho a prvé rehoľné sľuby zložila 10. marca 1907. Pretože už skôr v nedeľnej škole preukázala výborné vlohy v práci pedagóga, bola po svojej profesii posielaná do rôznych škôl v provincii, ktoré karmelitánky spravovali. V Barcelone bola zástupkyňou predstavenej a spoluredaktorkou pedagogického časopisu „Ježiš Učiteľ.“ Mercedes zostáva v Barcelone do roku 1909 a potom odchádza do Madridu, aby tam zložila svoje večné sľuby 10. marca 1910. Od roku 1920 bola pridelená na práce v materskom kláštore v Barcelone. V tomto barcelonskom kláštore San Gervasio ju v r.1936 aj zastihla španielska občianska vojna. So spolusestrami bola nútená 19. júla 1936 kláštor i školu opustiť a bola prijatá do jedného súkromného domu, v ktorom ju o týždeň neskôr však dopadli revolucionári. Mercedes bola zatknutá a obvinená zo života rehoľníčky. Pri výsluchu sa odvážne priznala, že je karmelitánka a dala najavo hrdosť na svoje spojenie s Kristom. Nasledovalo väznenie, pri ktorom sa stretla s ďalšími sestrami a aj s jedným kňazom. Červení gardisti sa niekoľkokrát bavili fingovaním jej zastrelenia. Pred palácom na ulici Rebassada do nej začali 23. júla však strieľať naozaj. Ťažko zranenú ju nechali ležať na neúprosne pražiacom slnku na dlažbe ulice, vychutnávajúc si jej utrpenie a bolesť. Po celú dobu, než do druhého dňa na úsvite o 4.-tej hodine ráno jej trápenie ukončil jeden strážnik, sa Mercedes modlila, preukazujúce svoju lásku k blížnym s veľkodušným odpustením tým, ktorí do nej strieľali so slovami „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ Mercedes neustále opakovala mená „Ježiš, Mária, Jozef“ a modlila sa apoštolské vyznanie viery. Zastrelené s ňou boli aj ďalšie sestry. S Mercedes bola pri streľbe zároveň zranená aj sestra Gioacchina Miguel, ktorá prežila a neskôr svedčila o mučeníckej smrti Mercedes. Beatifikačný proces začal v roku 1969 pápežom Pavlom VI. – prvotný proces sa skončil v roku 1970 a bol jej udelený titul Božej služobníčky. Jedným z hlavných svedkov bola sestra Gioacchina Miguel. Jej blahorečenie bolo schválené 21. decembra 1989 pápežom Jánom Pavlom II. Uznal ako absolútne pravdivé, že Mercedes skutočne zomrela „in odium fidei“ a blahorečil ju na námestí svätého Petra dňa 29. apríla 1990. (In odium fidei je latinský výraz, ktorý býva preložený ako „v nenávisti k viere.“ Tento termín je používaný v katolíckej cirkvi pri procesoch beatifikácie, kedy zabitie jedného z Pánových nasledovníkov bolo vykonané, v nenávisti k viere, nekatolík zabil verného katolíka z príčiny jeho viery – „obeť krvavého alebo nekrvavého mučeníctva.“) Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie