Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätá Valentína, mučeníčka /25. 7. 2017/ /zomr. r. 308?/

SV. VALENTÍNA mučeníčka V cirkevných zoznamoch svätých sa sv. Valentína spomína s dvoma inými, ktorí podstúpili mučenícku smrť v palestínskej Cézarei. Boli to sv. Pavol a sv. Thea, niekedy nazývaná aj Ennata. Podľa svedectva starokresťanského cirkevného historika Euzébia Cézarejského spomenutí mučeníci zomreli za vieru v šiestom roku Diokleciánovho prenasledovania, t.j. v r. 308 alebo 309 po Kr. Valentína sa dostala do rúk mučiteľov preto, že sa ozvala proti trýzneniu neohrozenej kresťanky They, ktorá pochádzala z Gazy, ale priviedli ju na súd do Cézarey. Valentína bola medzi ľuďmi, ktorí sa zúčastnili ako diváci na súde. Keď hrdinská väzenkyňa nechcela zaprieť kresťanskú vieru, sudca ju dal zbičovať, naťahovať na škripec a trhať jej mäso z tela. Vtedy Valentína zakričala na sudcu: "Dokedy budeš tak kruto mučiť túto moju sestru?" Sudca dal hneď Valentínu chytiť a privliecť pred oltár, aby obetovala pohanským bohom. Ona však s odporom prevrátila modloslužobný oltár. Rozzúrený sudca nevedel, aké muky jej má vymyslieť. Dal po kúskoch trhať jej telo. Napokon ju dal spáliť aj s Theou. Euzébius uviedol, že Valentína pochádzala z palestínskej Cézarey a že bola známa v tamojšej kresťanskej obci. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie