Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. TEKLA Z IKÓNIA /23. 9. 2017/ mučeníčka

SV. TEKLA Z IKÓNIA mučeníčka V zoznamoch svätých sa nachádza viacero svätíc s menom Tekla. V niektorých prípadoch ide o zdvojenie alebo zámenu osôb. O sv. Tekle z Ikónia (ter. južné Turecko) je dosť historických dokladov, ktoré nedovoľujú pochybovať o jej jestvovaní. Na kresťanskom východe sa uctievala ako "prvomučeníčka". Strediskom jej úcty bola Seleucia v Cilícii. Ale aj na kresťanskom západe sa rozšírila jej úcta už v kresťanskom staroveku. Tak v Ríme sa zachovali dve fresky z 3. stor., ktoré boli pôvodne v podzemnom pohrebisku neďaleko baziliky sv. Pavla "za hradbami" a ktoré vyobrazujú sväticu s výjavmi z jej mučenia. Nedajú sa však spoľahlivo určiť základné údaje o jej živote. Pričinil sa o to okolo r. 180 istý maloázijský kňaz, ktorý z obdivu k apoštolovi národov napísal románovité "Skutky Pavla a Tekly" (lat. ,,Acta Pauli et Theclae"). Podľa nich Tekla pochádzala z mesta Ikónium (ter. Konya v juž. Turecku). Pri kázaní sv. Pavla v tomto meste sa stala kresťankou a jeho učeníčkou. Okrem toho sa rozhodla zasvätiť Bohu v panenstve. Tým pobúrila matku a snúbenca, ktorý ju udal rímskemu prokonzulovi ako kresťanku. Teklu odsúdili na upálenie, ale ona zázračne unikla smrti. So sv. Pavlom šla do Antiochie (v Pizídii), kde ju odsúdili na predhodenie divým zverom. Ale aj tam unikla smrti. Odtiaľ šla do Mýry kde sa znovu stretla so sv. Pavlom, a do Ikónia, kde navštívila svoju matku. Napokon sa uchýlila do cilícijskej Seleucie, kde "usnula pekným spánkom, keď predtým mnohých osvietila Božím slovom". Cirkevní predstavitelia odsúdili "Skutky Pavla a Tekly" ako nepravé a ich pôvodcu za trest suspendovali; zakázali mu vykonávať kňazské funkcie. Napriek tomu sa "Acta" rozšírili a tak svätopisci ako aj umelci ich používali za podklad svojich diel. Je pravdepodobné, že legenda o sv. Pavlovi a Tekle obsahuje historické prvky, ale v kresťanskom staroveku ich nik bližšie neurčil. Vtedajším veriacim stačila tradícia potvrdená Cirkvou, ktorá odsúdila pokus urobiť zo známej starokresťanskej vyznavačky hrdinku románu. A v novoveku sa už ťažko dá očistiť historické jadro od legendárneho nánosu, keď nás od pôvodných udalostí delí devätnásť storočí a keď sú miesta, kde sa udalosti odohrávali, už mnoho storočí v rukách kresťanom nežičlivých moslimov. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie