Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Gabriel František Possenti, rehoľník / 27. 2. 2017/ * 1. marec 1838 Assisi, Taliansko † 27. február 1862 Isola del Gran Sasso, Taliansko Význam mena Gabriel: Božia sila (hebr.), Boží muž (asýr.)

Svätý Gabriel František Possenti, rehoľník Sv. Gabriel Possenti sa narodil 1. marca 1838 v Assisi. Krstným menom sa volal František. Jeho matka zomrela, keď mal iba štyri roky. Zverili ho najprv školským bratom a neskôr jezuitom v Spolete. Mal veľké nadanie, patril k najlepším žiakom. Vždy chodil elegantne upravený, rád tancoval, navštevoval večierky a salóny. No popri tom všetkom si zachoval čistotu a slušnosť. Povahy bol nestály. Raz sa do všetkého vrhal s veľkým zápalom, inokedy ho premohla lenivosť a nechuť. No vďaka svojmu múdremu otcovi sa mu darilo úspešne bojovať proti svojej náladovosti. V roku 1855 mu zomrela sestra Mária na choleru, ktorá sa v roku 1855 rozšírila v Spolete. Pre neho to bol ako úder hromu. Sám tiež ochorel, takmer zomrel. No zložil sľub, že ak vyzdravie, vstúpi k jezuitom. Akoby zázrakom bol vyliečený, no na svoj sľub zabudol. Až 22. augusta 1856 pocítil pri procesii s obrazom Panny Márie, že na niečo zabudol. Po tomto vnuknutí už neváhal. Vstúpil do prísnej rehole pasionistov, ktorí mali noviciát neďaleko Loreta, hoci všetci z rodiny ho od toho odhovárali. On sa však už rozhodol. V kláštore prijal meno Gabriel od Bolestnej Matky Božej. Popretŕhal všetky putá, ktoré ho viazali so svetom. Dokonca nechcel, aby ho vlastná rodina navštevovala. Bál sa, že by ho rozptyľovali. Po ročnom noviciáte zložil sľuby a začal študovať filozofiu v Pievetorine a neskôr v Isole del Gran Sasso. Presne a verne zachovával kláštorný poriadok. Snažil sa byť nenápadným a konať dôsledne aj obyčajné práce. Často rozjímal o utrpení Pána, o Kristovej láske v Eucharistii, uctieval Bolestnú Matku Božiu. Popritom nemal zachmúrenú tvár, bolo vidieť, že prežíva vo svojom vnútri radosť. Koncom roka 1861 ochorel. Prechladol, pridružila sa tuberkulóza. Sily mu ubúdali. Už nebolo nádeje na uzdravenie. Všetkých odprosoval, ak ich náhodou niečím pohoršil. Vyspovedal sa a 27. februára 1862 v Isole zomrel. Mal iba dvadsaťštyri rokov. Pochovali ho v Isole. Na jeho hrob začalo čoskoro prúdiť množstvo pútnikov, mnohé zázraky sa tam udiali na jeho príhovor. Za svätého bol vyhlásený v roku 1920. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie