« Späť

Životopisy svätých

Svätý BENEDIKT z ANIANE, opát, rodným menom Witiza /latinsky Euticius/ - 12. 2. 2017 * pred r. 750 Villeneuve-lès-Maguelone, Francúzsko † 11. február 821 Kornelimünster, Aachen, juhozápadné Nemecko Význam mena: požehnaný; ten, ktorý dobrorečí, praje dobro (lat.)

Sv. Benedikt z Aniane Witiza sa narodil okolo roku 750 v Maguelone (dnes Villeneuve-lès-Maguelone pri Montpellier) v južnom Francúzsku. Jeho otec Aigulf bol vizigótskym grófom. Na príkaz Karola Martela v roku 737 dobyl Maguelone. Tamojšiu biskupskú rezidenciu si prerobil na svoje sídlo. Jeho syn Witiza sa stal rytierom a slúžil na dvore kráľa Pipina Krátkeho a neskôr Karola Veľkého. Pri svojom prvom vojenskom ťažení proti Longobardom zachránil svojho brata pred utopením. Sám pritom riskoval svoj život. Po tomto zážitku skončil s vojenskou službou a rozhodol sa stať sa mníchom. V roku 774 vstúpil do kláštora v Saint-Seine pri Dijone (Burgundsko). Po piatich rokoch však odišiel ako pustovník s niekoľkými spoločníkmi do Akvitánie na svoje dedičstvo pri riečke Aniane pri Montpellier. Spočiatku bol veľmi prísny, riadil sa pravidlami sv. Bazila Veľkého. Samotná regula sv. Benedikta z Nursie sa mu zdala mierna. Keď ho však viacerí jeho spoločníci kvôli tomu opustili, zmiernil prísny poriadok. Vtedy sa prihlásilo mnoho učeníkov a on pre nich postavil kláštor, no ešte stále vo veľkej prísnosti. Po ďalších skúsenostiach sa nakoniec vrátil k pôvodným pravidlám sv. Benedikta. Sám si dal rehoľné meno Benedikt. Počet mníchov narastal. Benedikt preto rozširoval stavby a zakladal nové kláštory. Vo veľkej miere ho podporoval cisár Ľudovít Pobožný. Benedikta požiadal, aby reformoval všetky kláštory vo Franskej ríši. V roku 804 spolu so sv. Viliamom Akvitánskym založili kláštor Gellona (St-Guilhem-lé-Désert) neďaleko Montpellier. Roku 814 cisár Ľudovít Pobožný vymenoval Benedikta za opáta kláštora v Maursmünsteri (dnešné Marmoutier) v Alsasku a za prvého opáta kláštora sv. Kornela na rieke Inda v Aix-le-Chapelle (dnes mestská časť Kornelimünster mesta Aachen v juhozápadnom Nemecku). Odtiaľ mohol Benedikt ľahšie vykonávať svoju úlohu a zároveň bol blízko cisárovi, ktorý tam mal svoje sídlo. V tomto kláštore Benedikt formoval mníchov pre celú ríšu. V roku 816 sa tu konala synoda, kde sa rozhodlo, že aj život kanonikov sa viac priblíži spôsobu života mníchov. V roku 817 zvolal cisár do Aachenu generálne zhromaždenie benediktínov. Tam Benedikt objasňoval pravidlá rehole, riešil problémy, pochybnosti, chválil dobré zvyky a na konci predložil svoje návrhy generálnemu zhromaždeniu na schválenie. Výsledkom bolo „Capitulare Institutum“ so 75 kapitolami, čo boli vlastne prepracované pravidlá benediktínov, prispôsobené na tamojšie pomery. Aj sám cisár to schválil a nariadil zachovávať v každom kláštore. Ustanovil vizitátorov, ktorí mali dohliadať a kontrolovať zachovávanie týchto pravidiel. Napriek veľkému úsiliu sa počas života sv. Benedikta z Aniane nepodarilo celkom presadiť všetky usmernenia a pravidlá. No aj tak jeho práca mala veľký význam, zaslúžil sa o oživenie kláštorného života vo Francúzsku. Napísal viacero spisov, kázní i listov, zostavil Codex regularum, Concordia regularum, Gregoriánsky sakramentár (liturgická kniha). Zomrel 11. februára 821. Zdroj: Životopisy svätých

Komentáre

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie