Dnešný svet sa nás pýta: Čo bude s manželstvom, čo bude s rodinou?

     Je to otázka, na ktorú potrebujeme odpovedať 7.2. v referende. O čo vlastne ide?  Priznám sa, na začiatku som tomu vôbec nerozumel.

    Prečo sa nás pýtajú: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“

   Veď nikdy to ináč nebolo. Manželstvo vždy bolo medzi mužom a ženou. Veď v konečnom dôsledku to tak určil aj Stvoriteľ. Veľkému Adamovi, keď sa sťažoval, že je sám a je mu smutno, predsa nestvoril nejakého malého Adamka, aby sa s ním hral, ale stvoril mu ženu – Evu.  Aby bola naplnením prázdnoty jeho vnútra. No nemôžeme vytvoriť jednotu tam, kde niet rozdielnosti. Najplnším vyjadrením lásky medzi ľuďmi je manželská láska, ktorej základom je rozdielnosť pohlaví. Prečo? Pretože len v úplnej rozdielnosti pohlaví je možná úplná jednota. Spojte magnet s rovnakými pólmi. Podarí sa vám to? Ak áno, tak ste ľudia, ktorí menia prirodzené nastavenia sveta. Ste teda tí, ktorí určujú svetu neprirodzený chod dejín.

   Ďalej sa nás pýtajú: „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

   Právo dieťaťa je viac ako túžba rodičov. Človek nemá právo na druhého človeka. Ani manželia nemajú právo na dieťa. Nemáme právo na druhú osobu, pretože to nie je obyčajná vec, je to človek.  Môžem povedať, mám právo na chlieb a kúpim si ho. Môžem povedať, že mám právo dať si ušiť šaty či oblek na mieru. Človek nie je tovar, ale je dar. Môžeme teda povedať, že nie rodič má právo na dieťa, ale dieťa má právo na rodiča. A to na lásku otca a lásku mamy, ktorá v sebe nesie prísľub vernosti a trvácnosti. Skúsenosť nás učí, že ak pri výchove dieťaťa chýba prvok muža alebo prvok ženy, tak dieťa vyrastie nevyrovnané, niečo mu chýba. A keď dospieva, tak to hľadá. Ak napr. dievča nemá dobrého otca, alebo vyrastá bez otca, tak vo vzťahoch si nehľadá partnera, ale otca. Ak chlapec nemá v detstve dobrého otca, tak potom sa nevie v manželstve zachovať ako pravý muž. A platí to aj o matkách. Aj psychológovia dosvedčia, že k zrelej  výchove je potrebný tak mužský, ako aj ženský prvok. A ľudia rovnakého pohlavia nedokážu dať to, čo nemajú. A napokon je tu otázka: „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti sami nesúhlasia s obsahom vyučovania?

   Pretože rodičia dali život svojim deťom, sú na prvom mieste zodpovední za výchovu svojich detí, a preto len oni majú prvotné, neodňateľné a prednostné právo voliť druh vzdelávania pre svoje deti, a to v duchu svojho morálneho a náboženského presvedčenia.

   Či chceme to, ako sa to už deje v niektorých štátoch Európy (Nemecko, Rakúsko, Nórsko, Francúzsko, Anglicko) a niekde aj u nás (Košice – ZŠ Gemerská), aby deti už v materských školách spoznávali v akomsi „detskom kútiku“ svoje telo a telo toho druhého? V školách budeme postupne učiť žiakov  navliekať kondómy, ako používať hormonálnu antikoncepciu či vibrátor. Budeme chcieť zaviesť takú sexuálnu výchovu, ktorá pod rúškom a v mene lásky bude všetko dovoľovať. A ak rodičia nedajú súhlas, alebo ich dieťa odmietne navštevovať hodiny takejto sexuálnej výchovy, budeme ich zatvárať do väzenia, pretože zanedbali povinnosť, ktorú im škola i štát nadiktovali bez ich súhlasu (ako sa to už stalo v novembri 2014 v Nemecku dvom mladým manželom).

   Nuž budeme sa musieť rozhodnúť. Dúfam, že zvíťazí zdravý rozum.

   Zdravý rozum, pokoj do duše a lásku k všetkým ľuďom želá a vyprosuje           

                                                                                       duchovný otec Pavol