Blog

« Späť

Jediný citát v hebrejčine

Jediný citát v hebrejčine

Mám pár známych, ktorí sú takí inteligentní a múdri, že keď sa im pozdravím, rozmýšľam, či som v slove "Ahoj!" neurobila nejakú chybu alebo preklep. Rozprávajú zvyčajne o veciach, čo presahujú moje schopnosti ako prijímateľa, a viem, že by o tom dokázali rozprávať rovnako horlivo a plynule aj v minimálne jednej ďalšej (pre mňa) cudzej reči.

Mám ich však rada a povzbudzujú ma, aby som nezakrpatela a rástla v poznaní. Prípadne oprášila to, čo som zabudla.

Pri jednom z nich sa mi stalo niečo, čo mi pripomenulo legendy zo životov svätých. Prekvapivo - tou svätou tu myslím seba. Veď čítajte a uvidíte.

Mám za sebou(presne pred desiatimi rokmi) absolvované dva semestre hebrejčiny. Priznám sa rovno - nie, nepamätám si už ani všetky písmenká(teraz by som sa mala hanbiť, a presne to aj robím). Na fakulte som si však povedala, že ako dobrá sestra sv.Františka sa naučím po hebrejsky aspoň to, čo mal aj sv.František z Biblie tak rád. Áronovské požehnanie.(Nm 6, 24-26). Je to jediné, čo viem "by heart."

Vráťme sa k načatému príbehu. Horlivý chlapec, katolík, čo si číta Bibliu po hebrejsky. Na Slovensku bežná vec - čo sa čudujem? Keď sme sa naposledy videli, pri rozlúčke mi povedal: "Ešte Áronovské požehnanie po hebrejsky." Ja na to: "Ty mne, či ja tebe?" Je mi jasné, že tejto mojej poznámke nerozumel až do chvíle, keď sa nadýchol a ja som mu do toho skočila svojou plynulou hebrejčinou:) Či som ho len vykoľajila... až mi ho bolo ľúto, chlapčiska. Začal sa modliť, no v strede sa zasekol, tak som mu našepkala. Domodlil sa až po "Shalom!" a bežala som na autobus.

Mám veľmi rada svätých a matne si spomínam minimálne na dvoch "šikovných" študentov, ktorí sa podobným spôsobom stali kňazmi. Sv. Ján Mária Vianney a sv. Jozef Kupertínsky. V dôležitom momente ich života vedeli len tú jednu vetu, ktorú potrebovali. Napriek ich neskutočnej jednoduchosti sa z nich stali veľkí svätci. Medzi svätými sú aj iní, ktorí oplývali poznaním a vedomosťami a tie dávali do služby na budovanie Božieho kráľovstva.

Môj tradičný blogový záver: aj ja mám šancu. Aj môj kamarát.

foto z Jerzualema: (snáď ste ma tam našli) Milan Macko

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Jarmila Semanová
" Šťastní sú tí, ktorí sú chudobní v duchu ... "

Naozaj.

Chudobný nie je iba ten, kto nič nemá. Chudobný je aj ten, kto si nič nezadržiava pre seba. Kto je otvorený nielen na dávanie, ale aj na prijímanie - aby stále mohol dávať.
Odoslané 13.3.2012 20:39.
Šancu byť svätým máme každý, len musíme vhodne využívať talenty, ktoré nám Boh pridelil.
Odoslané 14.3.2012 8:50.
hmmmh a mozno by nebol odveci transkript tej vety po slovensky emoticon (dufam ze k tomuto prispevku sa aspon v dohladnej dobe nedostanu isti dvaja moji nemenovani vyucijici a skusajuci emoticon)
Odoslané 26.3.2012 14:18.
transkript nech pridaju ti, co to vedia napisat. Ja to nie som. Ja ponukam zaujemcom to, z coho som sa toto pozehnanie ucila ja. Nech ma kontaktuju sukromnou spravou a napisu mi tam na seba mail.
Odoslané 28.3.2012 16:56 ako reakcia na Peter Valachovic.