niečo typicky františkánske

1. Grafická symbolika znaku Tau

         V protosinajskom písme, ktorým písali západosemitské kmene príbuzné s kmeňmi v Palestíne a ktoré začiatkom 20. storočia objavil archeológ Flinders Petrie na skalných nápisoch v pradávnych malachitových a medených baniach na juhu Sinajského polostrova, bol znak „+“ odpovedajúci hláske „t“. Staré fénické písmo v 9. storočí prevzali Gréci (a od nich neskôr Rimania). V Palestíne sa toto písmo označovalo ako (staro)hebrejské alebo kanaánske. V 5. storočí židovstvo prevzalo aramejský jazyk aj písmo. V starokanaánskom písme sa znak „+“ písal aj v tvare „x“ a tak už oba znaky odpovedali hláske „t“.

         Pre nás je dôležitý vývoj jedného znaku: + - x - T (t). A to je už náš známy znak Tau. Tau písané majuskulou T sa skladá z vertikálneho ramena (iota) a horizontálneho ramena (cheraía), čo nápadne pripomína formu kríža.[1]

2. Biblická tradícia

         Hebrejčina aj gréčtina majú vo svojej abecede (presnejšie povedané alfabete) písmeno Tau, ktoré sa písalo vo svojej starokanaánskej podobe kríža a ktoré sa už aj v starej tradícii postupne stávalo výrazným symbolom.[2] Tento znak sa vyskytoval v textoch Svätého Písma a bol znakom Starej zmluvy.[3]

2.1. Starozákonná tradícia

         Použijeme tu niekoľko citátov zo Svätého Písma, kde sa spomína Tau nejakým výrazným spôsobom.[4]

         „Vtom cestou od hornej brány, čo hľadí na sever, prichádzalo šesť mužov  a každý mal v ruke nástroj ničenia. Medzi nimi bol muž v ľanových šatách a za pásom mal pisárske náčinie. Vošli a ostali stáť pri medenom oltári. A sláva Boha Izraela sa zniesla sponad cherubína, nad ktorým bola , k prahu domu. Pán zavolal muža oblečeného do ľanových šiat s pisárskym náčiním za pásom a povedal mu: „Prejdi stredom mesta Jeruzalema a označ písmenom Tau čelá mužov, ktorí kvília a trápia sa pre mnohé ohavnosti, čo sa v ňom páchajú.“ A tamtým povedal tak, že som to počul: „Prejdite za ním cez mesto a zabíjajte!... No nezabite nikoho, na kom uvidíte Tau.“ “(Ez 9, 2-6). Tento text je prvým vo Svätom Písme, kde sa spomína výslovne znak Tau nielen ako písmeno v slove, ale aj ako symbol. Znamená tu verných božích služobníkov.[5] Už v Starom zákone stavia prorok Ezechiel obnovu života pod znamenie Tau.[6]

         „Kiež by som mal niekoho, kto by ma vypočul! Tu je môj znak! Nech mi Všemohúci odpovie!“ (Jób 31, 35ab) Jób sa tu podpisuje „znakom“ Tau, lebo v hebrejskom texte je doslovne: „Tu je písmeno T.“ Tým Jób potvrdzuje Bohu, že mu bol vždy verný a zároveň naznačuje, že dohovoril a teraz nech už hovorí Boh.[7] Výklad vo Svätom písme k tomuto veršu nám hovorí: „Jób chce osvedčenie o svojej nevinnosti predložiť Bohu  písomne a podpísať ho vlastným menom.“[8]

         Ako posledné písmeno hebrejskej abecedy sa Tau stalo podpisovým znamením tých, ktorí nevedeli písať. Na tomto mieste mohlo byť použité aj ako overovacie znamenie pod listinami.

         Tau bolo tiež ochranným znakom, ako znamenie na Kainovom tele (por.Gn 4, 15) a krv na verajach domov Izraelitov v Egypte. (Ex 12, 7)[9]

         „ Tu povedal Pán Gedeonovi: S tristo mužmi...vás chcem vyslobodiť a Madiánčanov dať do tvojej ruky. Všetok ostatný ľud nech sa vráti, každý do svojho domova! Najprv si vzali od ľudu potravu a trúby do rúk. Potom prepustil všetkých Izraelitov, každého do jeho domova. Ponechal si iba tých tristo mužov.“ (Sdc 7, 7-8a) Písmeno Tau ma numerickú hodnotu 300. Ako uvidíme neskôr, vykladali to v línii 300 - Tau - kríž. 

2.2. Novozákonná tradícia

         Prví kresťania považovali písmeno Tau za symbolické proroctvo o príchode Pána.[10] Ovplyvnil ich aj text zo  Zjavenia apoštola Jána:

         „A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: Neškoďte zemi ani moru, ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!“ (Zj 7, 2-3) „Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca... A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami.“ (Zj 14, 1.3a) Tento text veľmi nápadne pripomína Ezechielove videnie a tak symbol na čelách božích služobníkov sa už od začiatku stotožňoval s Ezechielovým Tau. Toto stotožnenie malo neskôr veľký význam pre františkánsku tradíciu 13. a 14. storočia, ktorá v apokalyptickom anjelovi s pečaťou videla sv. Františka z Assisi.[11]

3. Cirkevná tradícia

         Filozof Origenes sa pýtal židovských učencov na význam znaku Tau. Jeden z nich mu odpovedal, že Tau je poslednou spomedzi 22 zvyčajných hebrejských grafém. Posledné písmeno bolo prijaté ako označenie dokonalosti tých, ktorí stonajú a nariekajú nad hriechmi ľudu a cítia ľútosť nad zločincami. Ktosi iný, čo uveril v Krista, dodal: „Staré písmeno Tau sa podobá krížu a je proroctvom znaku, ktorý si robia kresťania na čele.“[12]  

         Z druhého storočia pochádza roh zo slonoviny, na ktorom je vyryté písmeno Tau vedľa iných šiestich kresťanských symbolov. Na stenách katakomb sa znak Tau písal spolu s menami mučeníkov ako znak nasledovania Krista až po mučenícku smrť. Prvú písomnú zbierku o tom, že písmeno Tau znázorňuje kríž ako symbol spásy, nachádzame v tzv. Liste Barnabášovom zo začiatku druhého storočia.

         Ambróz prišiel so zaujímavým výkladom, že každá udalosť zo Starého zákona prorockým spôsobom poukazuje na Krista. Podľa Ambróza Gedeon tým, že vybral 300 vojakov, chcel takto vyjadriť skutočnosť, že oslobodenie či záchrana sveta nezávisí od sily, ale od moci kríža (Tau). Neskôr Izidor Sevillsky potvrdí tento výklad, keď povie, že Gedeon bojujúci s tristo mužmi proti nepriateľom, je symbolom Krista, ktorý zvíťazil skrze kríž.

         Znak Tau patril medzi niekoľko znakov či symbolov, ktoré v časoch prenasledovania kresťanov označovali príslušnosť ku kresťanstvu, no práve preto ich symbolika musela byť utajovaná pred nezasvätenými. Takýmto znakom bola napríklad ryba, kotva či holubica.[13]

         V stredoveku ľudová viera videla v Tau symbol života a zvláštne znamenie spásy, ochranný prostriedok proti moru a nepriateľským mocnostiam. Značili si ním príbytky.

4. Sv. František z Assisi a Tau

         Mnohí kritici tvrdia, že František bol k používaniu znaku Tau viac ovplyvnený tradíciou ako samotným Svätým Písmom. Symbol Tau bol hlavným, centrálnym znakom jeho doby.[14]

         Dva hlavné vplyvy na sv.Františka mali Antoniáni a IV. lateránsky koncil, menší vplyv iluminácie v misáloch.

4.1. Antoniáni

         František si prepožičal Tau aj s jeho významom od Antoniánov. Bola to mužská rehoľná komunita založená r.1095, ktorej jedinou službou bola strostlivosť o malomocných. R.1500 bola ako rád Cirkvou zrušená, pretože už nebol problém malomocenstva taký závažný a mnohé rehoľné rády vtedy upadli do teologických problémov.

         Kedykoľvek vidíme zobrazenie sv.Antona, „opáta, alebo pustovní-ka,“ je vyobrazený s berlou  zakončenou znakom Tau. Tak aj bratia antoniáni: na svojom habite mali namaľovaný veľký kríž Tau.[15] Mal im slúžiť ako ochrana pred morom a inými kožnými ochoreniami.[16] Františkovi boli blízki, pretože mali v Assisi dom pre malomocných a nemocnicu sv.Blažeja v Ríme, kde bol aj sv.František. Teraz je to chrám San Francisco A Ripa.[17]       

4.2. IV. lateránsky koncil

         Pápež Innocent III. otvoril koncil 11. novembra 1215 týmito slovami: „Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka“ (Lk 22,15) Innocent oznámil, že on, Cirkev a pre každý katolík v tom čase, si má za svoj zobrať ako symbol „Prechodu, Paschy“ kríž Tau.[18] Zdôraznil, že celý náš kresťanský život je prechodom, paschou z hriechu k láske, zo starého života k životu novému, až po poslednú paschu do večného života s Bohom. Prechod k prvému životu sa podľa pápežových slov musí uskutočniť prostredníctvom sviatostí, predovšetkým Eucharistie. Odrazom týchto myšlienok boli listy sv.Františka klerikom.[19]

         Innocent kázal o Ezechielovi 9 a pozýval všetkých veriacich aby boli svedkami pokánia a kríža pod znakom Tau.[20] Keď rozoberal tento úryvok, dodal: „Tau je posledné slovo pre písmeno hebrejskej abecedy a jeho tvar pripomína kríž predtým, než naň boola pribitá doštička s Pilátovým nápisom.“ Toto znamenie nás vyzýva, „aby sme pri svojom konaní pociťovali svetlo kríža a aby sme podľa apoštolových slov ukrižovali svoje telo plné vášní a žiadostivosti. Staňte sa bojovníkmi v znamení TAU a kríža!“

         O Františkovom vzťahu k spomínaným slovám pápeža Inocenta III. písal aj pápež Ján Pavol II vo svojom apoštolskom liste zo dňa 15. augusta 1982 štyrom generálnym ministrom františkánskych rádov pri príležitosti 800. výročia narodenia sv.Františka: „Z úst pápeža sv.František čerpal a prisvojil si výzvu na očistenie a obnovu Cirkvi...“ Tieto slová sa Františka dotkli ohromnou silou a táto sila ho pozdvihovala aj pri čítaní apokalyptického textu, ktorý čítame na sviatok Všetkých svätých z knihy Zjavenia 7, 1-8.[21]

         A tak sa znak Tau sa stal od koncilu symbolom duchovnej obnovy Cirkvi.[22] Ako povedal pápež Innocent III.: „Milosrdenstvo dosiahnu tí, ktorí budú nosiť Tau na znak pokánia a obnoveného života v Kristovi.“ František vždy to, čo počul, obrátil k vlastnej osobe a tak to bolo aj v tomto prípade. Nebolo mu potrebné opakovať to po druhý raz... od 11.novembra.1215 si berie za svoj znak Tau.[23]

4.3. Iluminácie

         Za ďalší možný zdroj úcty znaku Tau s ktorým tiež môžeme počítať boli iluminácie kníh, zvlášť iluminácie Rímskeho kánona v rôznych misáloch. Nasledujúci text adresovaný Otcovi, začínajúci výrazom: „Te igitur, clementissime Pater...“ mal zvyčajne počiatočné T, ktorým začínala eucharistická modlitba, premenené na veľký kríž a bol farebne zvýraznený. Zachovával si formu Tau alebo bol premenený na latinský kríž. To je aj prípad misála z kostola sv. Mikuláša (teraz sa uchováva v múzeu v Baltimore), ktorý bol otvorený trikrát po sebe Františkom, Bernardom a Petrom Catanim, aby spoznali z evanjelia, ako sa má ich život uberať. Hebrejské Taw alebo grécke Tau bolo teda symbolom, ktorý sv.František poznal a mal pre neho ten istý význam ako kríž, ktorý je znakom vykúpenia a spásy.[24]

4.4. Františkova úcta k znaku Tau

         František mal toto znamenie obzvlášť rád. Stalo sa znamením jeho osobného prejavu, jeho pečaťou a erbom jeho rádu. To, o čo sa František usiloval, vyjadril znamením Tau. V tomto znamení je každý povzbudzovaný, aby miloval život a prijímal ho v jeho šírke a hĺbke, v jeho dĺžke a šírke.[25]

         Mohli by sme povedať, že až prehnane si ctil znak Tau. Tomáš z Celana hovorí, že mal jednu palicu s vyrytým znakom Tau  a touto palicou sa dotýkal chorých a uzdravoval ich. Jedného dňa brat Pacifik vo videní videl svätca: na čele mal znak Tau, ktorý sa skvel v rôznych farbách a jeho tvár urobil očarujúco krásnou.

         Bonaventúra v úvode životopisu sv.Františka píše: „K takému poznaniu vo viere a zbožnosti nás privádza nielen jeho poslanie volať k plaču a náreku, k oholeniu hlavy a opásaniu sa vrecovinou, poslanie označiť písmenom Tau na čele plačúcich a nariekajúcich...“ A v Legende Minor píše ešte stručnejšie: „Mohli by sme povedať, že sa zaviazal - ako hovorí prorok - písať znak Tau na čelo tých, ktorí nariekajú a plačú úprimne sa obrátiac ku Kristovi.“ [26]    

         František ho používal pri rozličných príležitostiach. „Nad ostatné písmená drahšie mu bolo písmeno Tau: ním blažený Otec podpisoval svoje listy, ním všade pomaľovával steny ciel.“(3 Celano 3).Kto navštívi Fonte Colombo v Rieti v Taliansku, tzv. Františkánsky Sinaj, v Magdaléninej kaplnke (tiež nazývanej Kaplnkou Panny Márie) vľavo od oltára nájde na omietke okennej klenby namaľované T. Úplne oprávnene pripisuje tradícia túto maľbu Františkovi. Silné výkyvy oboch koncov priečneho brvna nesú znaky písma ranného 13. storočia. Tau je logicky na tomto mieste, pretože Magdaléna bola kajúcnica v pravom zmysle slova.

         Pre spojenie výkupná obeta - eucharistia hovoria iniciály Tau na spomínaných obrazoch v kánone. Pre toto spojenie a eucharistickú obnovu, o ktorú sa František usiloval, hovorí tiež Tau načrtnuté ako podpis pod prvú verziu tzv. Listu klerikom, ako dodnes vidíme v Misáli zo Subiaca. Vo vydaní Františkových spisov by teda T malo byť na konci 1. listu klerikom, ako je pod požehnaním bratovi Leovi. Nie je to nič mimoriadne, že sa pri tejto príležitosti objavuje, František ho používal už skôr. Bolo to jeho obľúbené znamenie ešte kým ho použil na pergamene bratovi Leovi. Ten teda môže list s požehnaním považovať za autogram. Františkov rukopis je zrejmý.[27] Tento malý pergamen, ktorý patrí medzi najcennejšie relikvie sv.Františka sa nachádza v Bazilike sv.Františka v Assisi. Bol napísaný bratovi Leovi, ktorý sa obával o svoju spásu a František mu na povzbudenie napísal požehnanie, ktoré ukončil veľkým znakom Tau.

         Ak František písal list, tak ho podpísal písmenom T, domnelým hebrejským znakom pre vernosť Boha.[28]

         Zamiloval si toto znamenie a vo svojej „bláznivej láske“ túžil, aby si ho zamilovali všetci. Zasadil toto Tau do srdca zeme ako znamenie Kristovej lásky, ktorá je zdrojom mieru.  

5. Františkánska tradícia

         Keďže Tau je u Ezechiela znamením pokánia a znakom kajúcnikov, František si ho mohol zamilovať naplno, pretože seba i svojich bratov nazýval „kajúcnici z Assisi.“ [29] Dokonca už r.1223 sa Tau stalo pečaťou kláštora v Calvi i celej korzickej provincie Menších bratov.[30]

         Pre 13. storočie bolo charakteristické eschatologické myslenie. Podľa mnohých bol František človekom nových čias. V druhej polovici 13. storočia Bonaventúra píše, že „sa právom tvrdí, že je označený pravdivým proroctvom aj druhého Ženíchovho priateľa, apoštola a evanjelistu Jána, v podobe anjela vystupujúceho od východu slnka, ktorý má znamenie živého Boha.“ Františka teda môžme vnímať v troch pozíciách: ako kajúcnik, ako ohlasovateľ spásy(Ezechielov anjel) a napokon ako milosrdný záchranca tých, ktorí prijali Boha do svojho srdca a života(anjel šiestej pečate v Knihe zjavenia).[31]

         Tento znak nás cez svoju symboliku pozýva objaviť skutočné pramene františkánskej duchovnosti a skúsenosti a objaviť široký kontext toho, čoho je výrazom: obrátenia, chudoby, kajúcnosti, pokory, milosrdnej služby, solidarity, spásy skrze Kristov kríž.[32]

         Na záver musíme povedať, že i keď mnohí nepoznajú jeho symboliku, je obľúbenou a vyhľadávanou formou kríža a pre do problematiky zasvätených je aj vyjadrením príklonu k františkánskej spiritualite.

         Tento prastarý symbol života sa pre františkánske hnutie stáva poznávacím znamením a znamením oživenia.[33]